Slovensko je síce malá krajina, no v rámci osláv vianočných sviatkov jej nechýba rozmanitosť. Mnohé najmä pohraničné oblasti sú ovplyvnené zvyklosťami susedných štátov a ich kultúrami.
Rozdiely vznikajú aj na základe postavenia v sociálnych vrstvách, či pre náboženské vierovyznanie. Na Záhorí síce nepoznajú bobaľky, ale ich chuť im je dobre známa.
„Na koniec máme ešte pupáky. Tie sú s medom, makom a poliate mliekom. Potom po večeri ideme k stromčeku, kde si ešte kľakneme a spievame ‚Pásli ovce valasi‛ a potom môžeme ísť otvárať darčeky.“
Na štedrovečernom stole však ako na celom Slovensku nesmie chýbať ryba so zemiakovým šalátom. Neďaleko českých hraníc niektoré rodiny postupujú pri stravovaní inak, ako býva zvykom.
„Večeru máme trošku netradičnú, keďže jeme len ovocie a oblátky s medom. Rybu a šalát máme cez deň na obed, keďže pôst nedržíme. Tiež hádžeme aj oriešky do kútov a hovorí sa pri tom taký verš: ,Moje milé kúty, nemám vás čím obdariť, iba týmito orieškami´.“
Ľudia zo severu východného Slovenska myslia počas štedrej večere na prosperitu a blahobyt v budúcnosti.
„Začal by som tým, že u nás Vianoce voláme Roždestvo a vianočná večera je Vilija. Pred večerou pripravíme stôl podľa tradícií tak, že dávame na stôl kôpku zrna, na ktorú sa počas večere dávajú hrnce s jedlom a podľa toho koľko zŕn ostane prilepených zospodu hrnca, tak taká bude úroda v budúcom roku. Pod obrus sa dávajú peniaze, aby sme boli v budúcom roku ešte bohatší a na stôl sa pripraví o jedno miesto naviac. Tuším, že je to pre pocestných alebo zosnulých, ktorí už nie sú medzi nami.“
Štedrá večera je bezmäsitá a po krajci chleba s cesnakom nasleduje hubová, kapustová, hrachová a slivková polievka na sladko. Pandémia ovplyvnila tradície aj počas sviatkov. Vinšovanie pred polnočnou omšou sa zmenilo na pozeranie rozprávok v teple domova.
RÁDIO KOŠICE