Medzinárodný maratón mieru v Košiciach je nielen o výkonoch špičkových vytrvalcov, ale aj o nevšedných príbehoch účastníkov. Jeden mimoriadny napísal 77-ročný Peter Polák, ktorý v prvú októbrovú nedeľu dokončil svoj jubilejný 50. košický maratón. „Som šťastný a spokojný, že to mám za sebou,“ uviedol Polák v cieli.
Mnohí z účastníkov 103. ročníka už boli doma, keď Polák ešte bojoval s úskaliami maratónskeho behu, navyše v nezvyčajne teplom počasí. Členovia organizačného tímu už odstraňovali dočasné kovové ploty z trate, aby sa mesto mohlo vrátiť k bežnému režimu. Do cieľa však naďalej ojedinele prichádzali vytrvalci, ktorých výsledný čas sa pohyboval na hrane stanoveného limitu šesť hodín. Vzhľadom na Polákove medzičasy bolo zrejmé, že tentoraz neprejde cieľom skôr než o 15.00. Organizátori boli pripravení na túto možnosť a na legendárneho košického vytrvalca boli ochotní počkať. Za mohutného aplauzu prítomných a asi dvadsaťčlenného sprievodného tímu preťal personalizovanú cieľovú pásku v čase 6:12:52. Na jeho tvári nechýbal úsmev, no najmä úľava. „Bol to môj 50. košický maratón a možno posledný. To trápenie, ktoré to stálo, už bolo cez čiaru. Nemá to byť o tom, aby sme sa tak trápili. Tú 50-tku som ešte chcel dosiahnuť. Som rád, že to mám za sebou. Behať ešte budem, ale už asi iba tak pre seba, aby som žil,“ povedal Polák v cieli.
Veľmi túžil prísť do cieľa v šesťhodinovom limite, no už niekoľko týždňov pred pretekmi priznal, že sa v príprave necítil ideálne. „Už ma dobehol vek a prejavujú sa aj tie obrovské kilometre, ktoré som odbehal. Ľutujem všetkých, ktorí ma budú tak dlho čakať v cieli. Ale ak tam budú, spraví mi to veľkú radosť,“ vravel Polák dva týždne pred pretekmi. Napokon ho tam čakali desiatky divákov, priateľov, organizátorov, ale aj náhodných okoloidúcich, ktorí pochopili, že sledujú niečo mimoriadne. „Pocit po dobehnutí do cieľa mi vynahradil tú rehoľu, ktorú som podstúpil na trati,“ poznamenal čoskoro 78-ročný vytrvalec.
Projekt Diamantový klub MMM eviduje všetkých, ktorí aspoň 25-krát dokončili kráľovskú trať košického maratónu. Figuruje v ňom 74 mien, nad ktorými vyčnieva Polák, ktorý sa stal prvý s 50-timi úspešnými účasťami. Mimochodom, na druhom je jeho o desať rokov mladší prasynovec Vladimír Polák so 44 úspešnými účasťami. Peter Polák si prvú zapísal v roku 1974. O šesť rokov neskôr dosiahol v košických uliciach čas 2:25:20, ktorý sa stal jeho najlepším na košickom maratóne. Zo svojich výkonov na domácej trati však vyzdvihol iný: „Najviac hrdý som na rok 1977. Vtedy sa ešte bežalo na štadión, ktorý bol v tom čase plný, keďže sa hralo futbalové derby Košice - Prešov. Ja som vtedy predbehol majstra USA Leonarda Edelena (víťaza MM z roku 1963, pozn.) To vo mne zanechalo silné dojmy. Hrdý som aj na svoj beh na 100 km vo francúzskom Chavagne, na ktorom som mal čas 7:12 hod. Zaujímavosťou je, že vtedy som mal 44 rokov a chlapec z rodiny, u ktorej som vo Francúzsku býval, mal 10 rokov. Dnes má on 44 rokov a povedal, že príde na môj 50. košický maratón,“ prezradil Polák.
Počas života absolvoval stovky bežeckých podujatí. Pohltili ho hlavne dlhé trate, na čele s maratónskou. Vo svojom bežeckom denníku eviduje 215 absolvovaných maratónov a 34 stokilometrových behov a 75 pretekov s väčšou dĺžkou než maratónskych 42 kilometrov. Začiatky neboli jednoduché, prvú účasť na domácej trati si musel vybojovať. „Spomínam si, že som musel splniť limit 2:50 hod. Najskôr sa mi to vo Vranove nepodarilo, ale o rok som to dosiahol v Prahe. Hovoril som si, že nikdy nebudem nejaký veľký maratónsky bežec, no napokon som si ho obľúbil a rovnako tak aj stokilometrové behy,“ prezradil Peter Polák.
Pred niekoľkými rokmi pokoril hranicu 400-tisíc nabehaných kilometrov, medzi ktoré si okrem súťažných behov počíta aj tréningové. V nich ho v košických uliciach často sprevádzajú amatérski bežci i nadšenci, pre ktorých je Polák už roky symbol oddanosti športu, zdravému životnému štýlu a mimoriadnej vytrvalosti. Bežecká komunita ho navyše považuje za mimoriadne ústretovú osobnosť. „Myslím si, že niektorí ľudia ma majú radi," poznamenal Polák s typickým úsmevom a pokračoval: „Moje krédo je mať rád ľudí. Nechcem sa s nikým hnevať. Človek je šťastnejší vtedy, keď je s ľuďmi priateľ. Keď im dáte pozitívnu energiu, tak sa vám to vráti. Ja sa tak snažím žiť,“ povedal Polák.
Vzhľadom na jeho vek sa naskytá otázka o ďalších športových ambíciách. K možnému koncu bežeckej kariéry sa vyjadril s typickým humorom: „Možno čoskoro zavesím bežecké topánky na klinec, no ak ho nebudem vedieť nájsť, tak budem pokračovať. Beh ma napĺňa. Keď mám deň bez behu, tak som ako kresťan bez modlitby. Každý tréning ma už bolí, ale vždy si rád odbehnem 10 kilometrov za 1,5 hodiny. Potom, keď prídem domov, môžem povedať, že je deň krásne naštartovaný,“ povedal Polák.
Jeho vášeň pre šport inšpiruje mnoho ľudí všetkých vekových kategórií. Pre najmladších má veľavravný odkaz: „Aby sa viac hýbali a menej boli za počítačmi a mobilmi. Pohyb a beh prinesie človeku viac radosti než ťukanie do mobilu,“ dodal prvý 50-násobný účastník Medzinárodného maratónu mieru.