Ukrajina sa stane obeťou mocenských chúťok Putinovho režimu, hovorí politológ z košickej univerzity

KošiceVojna na Ukrajine

Putin si veľmi dobre uvedomuje, že musí ľuďom doma presvedčivo vysvetliť, prečo má Rusko nasadzovať vlastné peniaze, vlastné vojsko a vlastné obete, hovorí vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach - Gabriel Eštok (36). Aj keď Slovensku vojna zatiaľ nehrozí, konflikt na Ukrajine sa nás dotkne ekonomicky, energeticky, politicky aj bezpečnostne, dodáva.

Foto
Putin nečakal, ako sa situácia na Ukrajine od anexie Krymu vyvinula. Ukrajina dokázala zjednotiť aj oblasti, ktoré  boli predtým proruské, čo znamenalo, že Putinov režim na Ukrajine postupne strácal podporu. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Čo sa podľa vás deje na Ukrajine?

Vieme, že situácia medzi Ruskou Federáciou a Ukrajinou je dlhodobo napätá. Od roku 2014 je Ukrajina vo vojnovom konflikte. Aj keď Rusko spočiatku zahmlievalo to, že by bolo jeho aktérom, neskôr sa k udalostiam, ktoré sme videli na Kryme v roku 2014, v podstate priznalo. Bolo otázne, či samozvané separatistické republiky na východe Ukrajiny, Donecký a Luhanský región, bude Putin držať v rovnakom režime, ako to poznáme napríklad v moldavskom Podnestersku alebo v Gruzínsku. To znamená, že ich síce neuzná, bude ich však podporovať a tak Ukrajinu držať integračne v šachu. 

Čo tým myslíte?

Že štát, ktorý má problémy so svojimi hranicami a nedokáže plne kontrolovať celé svoje územie a realizovať na ňom svoju štátnu moc, bude mať vždy problémy s integráciou do medzinárodných organizácií a štruktúr. Vladimir Putin ale nebol ochotný čakať na to, ako sa situácia na Ukrajine bude ďalej vyvíjať. Anexia totiž dokázala ukrajinizovať aj oblasti, ktoré  boli predtým skôr proruské, teda viac zjednotiť ukrajinský ľud. Čo znamenalo, že Putinov režim na Ukrajine postupne strácal podporu.  

Foto
Politológ Gabriel Eštok: Pokiaľ ide o silové vojenské riešenie, myslím si, že Severoatlantická aliancia bude veľmi opatrná. Z čoho, samozrejme, Ukrajinci nebudú veľmi potešení / GE

A krajina sa približovala k NATO a k Európskej únii.

Presne tak. Treba povedať, že pre Ukrajinu a Ukrajincov začal byť európsky priestor vo viacerých oblastiach veľmi príťažlivý. Najmä čo sa týka ekonomických a politických výhod. Ukrajina je vťahovaná smerom na západ a Ukrajinci túžia po európskej budúcnosti. Či už v nejakom partnerstve s ňou alebo priamo v integrácii do nej. Dôkazom toho bol aj Euromajdan v roku 2013. To si Putinov režim rozhodne nemôže dovoliť. Na druhej strane nemá Ukrajincom čo ponúknuť. Na situáciu teda nemôže reagovať ekonomicky, ani politicky. Iba vojenskou silou.       

A druhýkrát napochodovať do Donbasu. 

To čoho sme práve svedkami, je jednoznačné porušenie medzinárodných dohôd. Mohli by sme ich všetky menovať, bolo ich veľa, ktoré sa týmto konaním Ruska porušili. Na tom sa jednoznačne zhodujú všetci. Aj tí, ktorí sa niekedy snažia nevidieť na Ruskej federácii žiadne negatíva. Ide o porušenie medzinárodného práva, najmä o narušenie územnej celistvosti Ukrajiny. O tom niet pochýb. Otázka je, či v Európe a na Západe uvidíme jednoznačný postoj, aj pokiaľ pôjde o sankcie, alebo akékoľvek ďalšie reakcie. Tam sa už naozaj preverí spojenectvo v Európskej únii. Ale aj spojenectvo v Severoatlantickej aliancii. Čo a ako budú ochotní spojenci urobiť.

Vaša predpoveď?

Pokiaľ ide o silové vojenské riešenie, myslím si, že Severoatlantická aliancia bude veľmi opatrná. Z čoho, samozrejme, Ukrajinci nebudú veľmi potešení.

Foto
V tejto chvíli Rusko čaká na zámienku a tá, bohužiaľ, skôr či neskôr príde. Sme asi na začiatku procesu, ktorý bude bude veľmi bolestivý. (Ilustračná fotografia)

Je takáto opatrnosť na mieste?

No, ukazuje sa, že Putin urobil rozhodnutie a už ho nemôže zvrátiť. Krok späť preňho už neexistuje. Vlastným rozhodnutím môže byť zahnaný do kúta, z ktorého sa už dá vyjsť iba jedným smerom. Takže ak NATO nebude chcieť byť vtiahnuté do vojenského konfliktu, bude musieť byť veľmi opatrné. A hovoriť skôr o ekonomických a politických sankciách. Aj keď sa zatiaľ ukazuje, že tie doterajšie neboli pre Rusko veľmi účinné. Ako veľmi nelichotivú situáciu vidím tú situáciu hlavne pre Ukrajinu. 

Ako hodnotíte doterajší postoj Ukrajiny?

Ukrajinský prezident aj vláda sa k tomu postavili veľmi triezvo a rozumne. Za čo boli opozíciou dosť kritizovaní. Ale tým, že sa snažili nereagovať a neodpovedať rovnakým spôsobom, zatiaľ predišli otvorenému konfliktu. V tejto chvíli Rusko pravdepodobne čaká na zámienku a tá, bohužiaľ, skôr či neskôr príde. Sme asi na začiatku procesu, ktorý bude bude veľmi bolestivý. Najmä pre Ukrajinu, ale aj pre Rusko a Európsku úniu. Hlavne ekonomicky.    

Foto
Ukrajinský vojaci. Od roku 2014 je Ukrajina vo vojnovom konflikte  / Flickr/Archive

Kedy by mala NATO mandát na to, aby mohla na Ukrajine vojensky zasiahla?

Z pohľadu Budapeštianskeho memoranda (dohoda podpísana v decembri 1994 v Budapešti, na základe ktorej vtedajšie hlavné jadrové mocnosti a súčasne stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, Spojené štáty, Veľká Británia a Rusko, v ňom poskytli Ukrajine svoje garancie jej nezávislosti, územnej celistvosti a nemennosti hraníc výmenou za to, že sa Ukrajinci vzdali úplne svojho jadrového arzenálu - pozn. autora) sa už spojenci a jeho signatári v prípade, že chceli splniť svoje záväzky, mali do tohto konfliktu vložiť. Pretože Rusko dohodu narušením celistvosti hraníc Ukrajiny už porušilo. 

Oni sa ale rozhodli nezúčastňovať konfliktu silou, ale iným spôsobom. Myslím si, že takto budú reagovať aj v budúcnosti. Najmä ak sa nebudú chcieť nechať zatiahnuť do otvoreného konfliktu. Ukrajinu budú podporovať ekonomicky, politicky, zbraňami a podobne. Ale ani v blízkej budúcnosti  nevidím priestor pre vojenské zapojenie sa Spojených štátov, prípadne členských štátov NATO do konfliktu. Navyše, je tu otázka, akým spôsobom bude Ruská federácia postupovať. A ako ďaleko zájde ruská armáda na Ukrajine. 

Foto
Aj keď to ruské štátne médiá prezentujú inak, podpora ľudí pre vstup do vojenského konfliktu s Ukrajinou je omnoho nižšia, ako to bolo pred ôsmimi rokmi pri anexii Krymu. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Kedy bude prekročená červená čiara?

Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú republiku v hraniciach ich ústav, lenže separatisti ovládajú iba približne tretinu územia tých regiónov. Takže už to je svojim spôsobom červená čiara. Dnes sa Putin tvári, že poslal na Ukrajinu mierové sily, ktoré chcú zabrániť ďalším konfliktom medzi separatistickými republikami a Ukrajinou. No vo chvíli, keď sa Rusko naplno zapojí do konfliktu a bude ostrými nábojmi páliť po ukrajinských vojakoch, stane sa oficiálnym aktérom invázie a agresorom. Hranica bude prekročená. 

Ako podľa vás potom zareaguje NATO?

Myslím si, že ani vtedy nezareaguje vojensky, teda vstupom vlastných vojakov na územie Ukrajiny. To je tá nezávideniahodná situácia pre Ukrajinu. Stane sa obeťou mocenských chúťok Putinovho režimu. 

Je Putinov režim totožný s Ruskom? S Ruskou federáciou?

Nie, nebavíme sa o Rusoch ako takých. Aj keď to ruské štátne médiá prezentujú inak, podpora ľudí pre vstup do vojenského konfliktu s Ukrajinou je omnoho nižšia, ako to bolo pred ôsmimi rokmi pri anexii Krymu. Ukazujú to viaceré prieskumy.

Foto
Pre Ukrajinu a Ukrajincov začal byť európsky priestor vo viacerých oblastiach veľmi zaujímavý, najmä čo sa týka ekonomických a politických výhod. To Putinov režim rozhodne nemôže dovoliť. Na druhej strane nemá Ukrajincom čo ponúknuť. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Čo presne znamená nižšia?

Je to približne pol na pol. Viac ako 40 % Rusov inváziu podporuje, a zároveň je ich viac ako 40 % proti. Potom tu sú nejakí nerozhodnutí, takže nikdy to nie je viac ako 50 %. Pri Kryme však anexiu podporovalo násobne viac Rusov, ako pri tomto konflikte. Putin si veľmi dobre uvedomuje, že musí ľuďom doma presvedčivo vysvetliť, prečo má Rusko nasadzovať vlastné peniaze, vlastné vojsko a vlastné obete. Samozrejme na to má v rukách svoje médiá, na druhej strane opozícia je v Rusku veľmi slabá. Putin ju dokázal veľmi účinne potlačiť. Buď sú vo väzení, v exile, alebo sú ticho. Ruská štátna propaganda je silná.     

Myslíte si, že v tejto chvíli niečo hrozí aj Slovensku?

Pokiaľ ide o priamy vojenský konflikt, sme v úplne inej situácii ako Ukrajina. Sme členom NATO, ktorej hlavným poslaním je povestný článok číslo 5, že napadnutie jedného člena, je napadnutím všetkých členov Severoatlantickej aliancie. V tomto zmysle sú napríklad Pobaltské štáty, Poľsko a Slovensko v hrozbe ruského útoku úplne v inej situácii ako Ukrajina. 

Útok na nich by znamenal zapojenie západných mocností. Ale to si Putin dobre uvedomuje. Takže si myslím, že dnes nám niečo také nehrozí. Samozrejme, pokiaľ to vojnové šialenstvo na Ukrajine nebude eskalovať nejakým iným spôsobom, ktorý je pre nás v podstate nepredstaviteľný. Bude nás to ale bolieť sekundárne. 

Foto
Z pohľadu Budapeštianskeho memoranda sa už spojenci a jeho signatári v prípade, že chceli splniť svoje záväzky, mali do tohto konfliktu vložiť. Pretože Rusko dohodu narušením celistvosti hraníc Ukrajiny už porušilo. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

To znamená ako?

Ekonomicky, energeticky, politicky a bezpečnostne. Sme závislí na ruskom plyne a pravdepodobne budeme musieť hľadať iné energetické zdroje ako ruské. To súvislí nielen s energetikou a ekonomikou ale aj s bezpečnosťou. Ďalším faktom je, že stabilný sused je vždy lepší ako nestabilný. Nehovoriac o tom, že v prípade eskalácie vojny na Ukrajine, môžu byť ovplyvnené a ohrozené prípadné investície a podnikateľské rozhodnutia na východe našej krajiny, hlavne v Prešovskom a Košickom kraji.

Na stole je aktuálne aj otázka migrácie z Ukrajiny. Ak by sa konflikt rozšíril aj do jej ďalších čast, je potrebné očakávať požiadavky, aby sme prijali utečencov v omnoho väčšom počte. No myslím si, že na to sú všetky štáty susediace s Ukrajinou pripravené. Napríklad v Rumunsku už dnes majú pripravený priestor pre pol milióna Ukrajincov. Takto by sa mali zachovať všetky štáty.     

Foto
Vo chvíli, keď sa Rusko naplno zapojí do konfliktu a bude ostrými nábojmi páliť po ukrajinských vojakoch, stane sa oficiálnym aktérom invázie a agresorom. Hranica bude prekročená. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Zohráva v pozadí ruskej agresie nejakú úlohu aj Čína? 

Veľa sa o tom diskutovalo v súvislosti s nedávnymi olympijskými hrami. Či vypuknutie konfliktu nezatieni samotnú olympiádu, ako sa to už dvakrát stalo v minulosti. Diskutovalo sa tiež, či Čína nevyužije zaneprázdnenosť USA v Európe, na konflikt s Taiwanom. Ukázalo sa, že išlo iba o úvahy. Medzi Ruskom a Čínou by som nevidel nejakú konkrétnu koordináciu vojenských krokov. Aj keď Putin na olympiáde čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pravdepodobne informoval o tom, čo zamýšľa urobiť. Vidíme to aj na oficiálnych vyhláseniach Číny. Na jednej strane západ kritizuje kvôli ekonomickým a politickým sankciám, na druhej strane vyzýva k tomu, aby konflikt ďalej neeskaloval a aby Rusko v invázii nepokračovalo. 

Vôbec však nemôžeme očakávať, že by Čína voči ruskej invázii na Ukrajinu zareagovala nejako aktívnejšie. A čo je dôležitejšie, ani v bezpečnostnej rade OSN proti Ruskej federácii významne nepôjde, ak tak skôr iba verbálne. Pri hlasovaniach, ak už nebude niektoré veci priamo vetovať, sa Čína v otázkach Ruska podľa mňa skôr zdrží hlasovania. Rusko a Čína sú významní spojenci, aj keď aj oni majú svoje dlhoročné územné spory. Každopádne, Čína je dnes na vzostupe a v budúcnosti si bude môcť dovoliť ešte viac, ako si môže dovoliť dnes. 

Foto
Sme závislí na ruskom plyne, pravdepodobne budeme musieť hľadať iné riešenia, to súvislí nielen s energetikou a ekonomikou ale aj s bezpečnosťou. Ďalším faktom je, že stabilný sused je vždy lepší ako nestabilný, hovorí Gabriel Eštok / GE

Prečo pred uznaním Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky a svojim dlhým prejavom Putin telefonoval nemeckému kancelárovi a francúzskemu prezidentovi?

Všetky tie procesy, ktoré predchádzali uznaniu separatistických republík a Putinovmu vyhláseniu, boli jedno veľké divadlo. Vladimír Putin potreboval vysvetliť domácemu obyvateľstvu, ale aj medzinárodnému spoločenstvu, prečo a ako ide konať. A zároveň ukázať jednotu a podporu všetkých ruských štátnych zložiek. Pokiaľ ide o oslovenie Emmanuela Macrona a Olafa Scholza, to už bol vrchol všetkých tých diskusií a diplomatickej komunikácie, ktoré sme videli posledné týždne. Ale nie z dôvodu, že by Putin chcel udržiavať korektné vzťahy. Urobil to preto, aby mal argument, že on je ten, ktorý sa do poslednej chvíle snažil situáciu riešiť diplomaticky a chcel si ešte vypočuť posledné návrhy európskych spojencov. 

Aj tu jasne vidieť, že ide o nástroj ruskej propagandy, hlavne v tom, že komunikoval s predstaviteľmi štátov, nie s Európskou úniou ako celkom. Pritom vieme, že nemecký kancelár je na svojom poste veľmi krátko. Zatiaľ sa len snaží vo veciach zorientovať, na medzinárodnom poli má v porovnaní so svojou predchodkyňou Angelou Merkelovou, skôr slabšiu pozíciu. Macron je krátko pred prezidentskými voľbami, takže vysvetľovať to teraz v predvolebnom súboji Francúzom,  ktorých trápia úplne iné problémy ako veci zahraničnej politiky, nie je veľmi zaujímavé. Putin si veľmi dobre uvedomoval, prečo a kedy si ich vybral a že sú aktuálne v ťažkej vyjednávacej pozícii.   

Komentáre