Smerovanie zahraničnej politiky je zatiaľ ťažké predikovať.
Slovensko rozhodlo. V sobotných (30.9.) parlamentných voľbách vyjadrilo najväčšiu podporu stranám Smer-SD, Progresívne Slovensko a Hlas-SD. Spolu s nimi sa dostali do parlamentu aj ďalšie štyri politické subjekty – koalícia OĽANO a priatelia, KDH, SaS a SNS. Zatiaľ však nie je úplne jasné, kto zostaví vládu a povedie jednotlivé ministerstvá. Tieto dohady a kalkulácie zaujímajú v týchto dňoch nielen bežnú verejnosť, ale aj odborníkov. Politológ Gabriel Eštok v rozhovore pre Košice Online uviedol, že pri vytváraní koalície sa núka niekoľko modelov:
„Hlas je politickou stranou, ktorá môže rozhodnúť, aká vláda nakoniec vznikne. Aj keď teda víťazom volieb je, samozrejme, Smer – to je tiež dôležitá úloha, ktorú pri tvorbe vlády táto strana bude zohrávať, lebo bude zohrávať kľúčovú úlohu, najmä v tom, že keď dostane podľa ústavnej tradície poverenie od prezidentky, aby zostavil vládu, tak bude prvý, kto bude môcť oslovovať a bude oslovovať aj oficiálne práve predstaviteľov politických strán.“
Z pohľadu stability vlády by najlepším riešením bola trojkoalícia. Ako prvý variant sa ponúka spolupráca Smeru, Hlasu a SNS. Koniec-koncov ide o strany, ktoré majú najväčšie prieniky vo svojich predvolebných programoch.
„Zaujímavá je možno otázka, či sa k tejto trojici nebude chcieť pridať ešte KDH alebo či nebude záujem zo strany Smer práve aj o KDH – s nejakou víziou ústavnej väčšiny, ktorú by mohla KDH v takejto štvorkoalícii zabezpečiť. Aj keď tam už je, samozrejme, tá pravdepodobnosť nižšia z toho dôvodu, že KDH v celku jednoznačne pred voľbami povedalo, že so Smerom do vládnej koalície nepôjde, ale v rokovaniach môže byť všetko inak,“ uviedol politológ.
Ak by Hlas odmietol spoluprácu so Smerom, ďalšou alternatívou je podľa Eštoka štvorkoalícia Progresívne Slovensko – Hlas – KDH a SaS. Tento model by si však vyžadoval viac kompromisov. V odhadoch koalícií sa ale neobjavuje OĽANO – hnutie totiž v uplynulých rokoch podľa politológa ukázalo, že nie je veľmi spoľahlivým a perspektívnym partnerom, čo sa týka plnenia dohôd.
„Myslím si, že všetky politické strany, ktoré sú v parlamente, budú veľmi opatrné v tom, aby vôbec uvažovali o spolupráci s OĽANO – aj keď dosiahlo zaujímavý výsledok a bude mať teda zaujímavý počet poslancov v parlamente. Myslím si, že to nestačí na to, aby išli tieto politické strany a ich lídri do rizika ďalšej nestability, prípadne ďalšieho pádu preferencií, ak by naozaj s Igorom Matovičom do koalície išli,“ vysvetlil Eštok.
Podľa ústavnej tradície prezidentka poverí zostavením vlády víťaza volieb – teda Smer. Či sa mu to v najbližších dňoch podarí, je otázkou komunikácie a diplomacie. Akú budúcnosť sme si zvolili, to uvidíme v najbližších mesiacoch. Jedno je však isté – budúca vláda to nebude mať vôbec ľahké.
„Politické strany, kde je najväčšia pravdepodobnosť zostavenia vlády, boli jasne čitateľné v tom, aké zmeny chcú urobiť, či už v domácej alebo zahraničnej politike. Tie zmeny sú výrazné, a to najmä posilnenie sociálnych programov v čase, kedy to zdravie verejných financií nie je najlepšie – a to už nehovoria len predstavitelia politických strán, ale aj domáci a zahraniční odborníci. Tam je, samozrejme, otázka, kde nás tie verejné financie ešte pustia. Ak by táto vláda chcela konať zodpovedne a mala konať zodpovedne, tie sociálne programy, ktoré sľubovala, jednoducho nemôžu byť naplnené v takom rozsahu, ako mali vo svojich programoch,“ vysvetlil Eštok.
Zdá sa, že nás teda čaká obdobie plné zmien. Či budú pozitívne alebo negatívne – to už nechávame na tých, ktorých sme si zvolili. Voľby podľa politológa nepriniesli žiadne výrazné prekvapenia. Výraznejšia však bola predvolebná kampaň.
„Naozaj patrila k tým búrlivejším, nielen tým, že sa útočilo – ani nie tak na programy, ale na osoby, prípadne na nejaké hodnotové zameranie. Súčasťou kampane boli hoaxy alebo dezinformácie, stretli sme sa dokonca s fyzickým násilím, čo koniec-koncov obletelo celú Európu – to je niečo, čo určite neprospieva dobrému menu Slovenska. Takže ak mám zhodnotiť tú kampaň, tak by som ju priradil k tým agresívnejším, ktoré sme doteraz mali v 30-ročnej histórii samostatného Slovenska,“ povedal Eštok.
Svoju úlohu pri tom zohrali sociálne siete, kde sa denne bojovalo o každého jedného voliča. Tie totiž zásadne menia politický marketing a správanie subjektov. Ukázalo sa, že aj vďaka tomu niektoré strany odmietli účasť v televíznych debatách a stavili skôr na kontaktnú kampaň v uliciach alebo práve na sociálne siete. Je totiž stále jednoduchšie natočiť si vlastné video s vlastným moderátorom, ako počúvať nepríjemné otázky novinárov.
„Sociálne siete zároveň prichádzajú s toľko diskutovaným problémom rôznych fake news – falošných správ alebo hoaxov. Sme asi jeden z prvých štátov na svete, kde nejakým spôsobom do toho predvolebného boja – možno nie úplne významne, ale predsa – zasiahol aj tzv. deep fake, napríklad zvukové nahrávky, ktoré sa ukázali ako falošné, ktoré boli vytvorené umelou inteligenciou o rozhovore predsedu strany Progresívne Slovensko s novinárkou alebo o nejakej, dnes vieme, že umelo vytvorenej, nahrávke o zdražovaní piva,“ pripomenul politológ.
Možno to vyvoláva úsmev, ale zároveň to ukazuje, nakoľko je slovenská spoločnosť naklonená veriť falošným správam a podriadiť sa dezinformačným kampaniam – čo má výrazný vplyv na výsledok volieb. Ten aktuálny poznáme – veľkou neznámou však ostáva, čo bude nasledovať a ako sa zmení situácia na Slovensku. Niektoré kroky budúcej vlády sa však podľa Gabriela Eštoka dajú predpokladať:
„Asi by bolo čudné, ak by politická strana Smer ponechala orgánom činným v trestnom konaní rovnako rozviazané ruky, pretože by to znamenalo potlačenie pudu sebazáchovy – takže tam si myslím, že môže dôjsť k výrazným zmenám. Tam je naozaj zaujímavá aj otázka ústavnej väčšiny, pretože by mohlo dôjsť k výraznej premene – aj inštitucionálnej, pokiaľ ide napríklad o oblasť súdnictva.“
Smer už niektoré kroky v tejto súvislosti naznačil, polemiky však vyvoláva najmä naše budúce externé smerovanie.
„Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tam je ešte ťažšie predikovať, čo sa môže stať. Tieto politické strany boli vcelku jednoznačné v tom, čo chcú zmeniť – napríklad pokiaľ ide o politiku smerom k Ukrajine a podpore Ukrajiny aj pokiaľ ide o politiku smerom k našim partnerom v Európe alebo v euroatlantickom priestore. Ale my už máme istú skúsenosť s vládnutím Roberta Fica, kedy na domácej pôde rozprával isté veci smerom k zahraničnej politike a nakoniec tú zahraničnú politiku realizoval vcelku tradične – tak, ako sme zvyknutí minimálne od roku 1998,“ priblížil Eštok.
Ostáva preto otázkou, či Robert Fico túto svoju stratégiu zmení alebo sa jej bude pridŕžať. Tomu určite nahráva aj záujem o eurofondy a ďalšie výhody plynúce z nášho členstva či už v Európskej únii alebo v Severoatlantickej aliancii. Vytváranie problémov by totiž mohlo viesť k podobnej situácii, aká je u našich južných susedov, ktorí podľa Eštoka trpia svojou zahraničnou politikou:
„Viktor Orbán – niekedy sa zdá, že až principiálne – nesúhlasí s niektorými otázkami, ktoré pristanú na stole, ako je napríklad členstvo Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii – z čoho nie sú ani peniaze, z čoho nie je ani nijaká iná výhoda mocenská alebo politická, ale je to vyslovene trucpodnik – ako páka na vyrokovanie v iných otázkach. Ak by takúto politiku robila budúca slovenská vláda, tak to skôr môže Slovensku poškodiť, tak ako to škodí Maďarsku, ako by mu malo pomôcť.“