Potenciálny predseda vlády tiež nesie očakávania maďarských voličov, ktorí dúfajú v antikorupčný prístup.
Uplynulé parlamentné voľby v Maďarsku mali jasný výsledok. Opozičná strana Tisza, ktorej lídrom je Péter Magyar, získala jasnú prevahu s počtom 138 kresiel z možných 199. Pre našich susedov to znamená pád vlády Viktora Orbána a jeho strany Fidezs, ktorá ovplyvňovala smerovanie Maďarov počas šestnástich rokov. Podľa Tomáša Dvorského z Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach môže nový líder priniesť viaceré kľúčové zmeny:
„Rekordná účasť na úrovni 78 percent a dominantné víťazstvo strany Tisza sú dôkazom, že v Maďarsku bol už veľký dopyt po zmene. Ľudia citlivo vnímali aktuálne témy kampane, ktoré nastavil Péter Magyar. Medzi kľúčové úlohy bude určite patriť taká „deorbanizácia“ verejných inštitúcií, súdnictva, tajných služieb, verejnoprávnych médií a skvalitnenie v oblasti školstva či zdravotníctva. Výzvou bude určite aj vyšetrovanie korupcie, po ktorom je v spoločnosti veľký dopyt.“
Pochopiteľnou otázkou pri tejto téme zostáva aj to, ako bude po príchode nového lídra fungovať Vyšehradská štvorka (V4) a aké budú bilaterálne vzťahy so Slovenskom.
„V4 funguje na základe toho, či tí lídri a jednotlivé politické reprezentácie vedia nájsť spoločnú reč. V posledných rokoch boli takou dvojičkou práve Fico a Orbán. Teraz premiér Robert Fico stráca veľmi veľmi silného spojenca, a ak bude väčšina lídrov vo V4 zase proeurópska a nebude „takýmto zástupcom záujmov Ruskej federácie“, tak Fico môže byť osamostatnený vo svojej pozícii, a to môže blokovať aj akúsi efektivitu V4,“ uviedol politológ.
Strana Tisza vznikla v roku 2020. Politický subjekt získal vyššiu popularitu až od roku 2024. Zmenu po viac ako dekáde vlády Viktora Orbána zapríčinila aj potreba rétorickej zmeny. Novozvolenej ústavnej väčšine taktiež dopomohol volebný systém, ktorý zaviedol dosluhujúci premiér.
„Orbánova rétorika už nedokázala dostatočne mobilizovať a určite to bolo spôsobené aj takou „únavou materiálu“, ktorá sa už musela na Orbánovi po 16 rokoch vo funkcii podpísať. Nedokázal už konkurovať tej energii, ktorú už do kampane priniesol Magyar. Dominantnému víťazstvu Tiszy pomohol aj volebný systém, ktorý vytvoril práve Orbán. Cez kompenzačný mechanizmus prihráva víťazovi volieb poslanecké kreslá naviac, vďaka čomu Tisza získala až ústavnú väčšinu,“ vysvetlil Dvorský z FF UPJŠ.
Kandidát na post premiéra je však vystavený viacerým výzvam. Orbánova strana Fidezs, ktorá v parlamente získala 55 kresiel, totiž môže využiť pochybenia v jeho mandáte. Potenciálny predseda vlády tiež nesie zodpovednosť za očakávania maďarských voličov, ktorí dúfajú v antikorupčný prístup a zmienenú „deorbanizáciu“.
„Dôležité budú práve úvodné mesiace a to, či Magyar zvládne napĺňať tie obrovské očakávania maďarskej verejnosti. Jeho strana môže takisto „doplatiť“ na svoju neskúsenosť. Veľké zmeny bude môcť realizovať najmä vďaka svojej ústavnej väčšine, ale tá mu v parlamente takisto nemusí vydržať dlho. Ak by Magyar zlyhal, dalo by to len novú energiu všetkým antieurópskym, iliberálnym a proruským silám v Európe. Viktor Orbán a strana Fidesz určite budú vyvíjať veľmi silný tlak na Pétera Magyara a na stranu Tisza. Vplyv pôvodnej strany prerástol aj do štátnych a verejnoprávnych inštitúcií. Takže meniť ten pôvodný systém v Maďarsku bude pre stranu Tisza veľmi náročné a Orbán bude určite Magyarovi podkopávať nohy na každom kroku,“ zhodnotil politológ.
Péter Magyar naznačil, že jeho prvá zahraničná cesta by mala smerovať do Poľska. V pláne má aj návštevu Bruselu. Proeurópska orientácia lídra strany Tisza sa podľa politológa dala predpokladať nielen z jeho predvolebnej kampane, ale aj doterajšej činnosti v Európskom parlamente:
„Cesta do Poľska je symbolom, že Poľsko je pre neho takým vzorom, keďže aj táto krajina v minulosti pôsobila ako problémový člen Európskej únie. Dnes je Poľskom dobrým príkladom toho, ako čerpať eurofondy, budovať infraštruktúru či tvoriť hospodársky rast. Ďalšia cesta Magyara do Bruselu naznačuje, že chce byť v EÚ hráčom a nielen takou brzdou spolupráce. Taktiež mu ide aj o odblokovanie eurofondov, ktoré bude potrebovať pri napĺňaní svojho programu.“
Na parlamentné voľby v Maďarsku reagoval aj americký prezident.
„Donald Trump sa teraz vyjadril, že pomoci pre Orbána asi nevenoval dostatočnú pozornosť. Vieme, že Budapešť navštívil aj samotný viceprezident USA James David Vance, ktorý tam priamo podporil Viktora Orbána. Ten predstavoval silný symbol „konzervatívnych prúdov“, ktoré sa o neho vedeli oprieť. Spolu s Orbánom aktuálne odchádza aj veľký symbol konzervatívcov nielen v Európe, ale aj Amerike. Donald Trump sa tiež netajil tým, že s Orbánom majú veľmi dobrý až priateľský vzťah.“
Situácia pri parlamentných voľbách v Maďarsku je podľa politológa dôkazom, že aj dlhodobo vládnuce politické subjekty nie sú garantovaným víťazom a politické preferencie voličov sa môžu meniť.