Keď som bol v Košiciach, vždy sme si zavolali. Stretli sme sa a dali sme si kávičku, veľa sme toho už nenapili. A zaspomínali sme si na staré časy. Máme toľko spoločných známych, ktorí kedysi hrali a sú ešte stále aktívni. Alebo už nie sú, ale aj tak sme ich poznali. Tých zážitkov pri festivaloch bolo vždy dostatok. Videli sme veci z inej strany ako publikum. Spomína Peter Lipa na Košice s Gejzom Szabadosom.
Minulú sobotu nás opusti Gejza Szabados, váš profesionálny hudobný partner a priateľ v súkromnom živote. Aký bol váš vzťah?
Musím to trochu rozšíriť na množné číslo. Na Szabadosovcov. Pretože kedysi to boli traja bratia, známi široko-ďaleko. Začiatkom 60. rokov som v Košiciach študoval a Szabadosovci tam boli vtedy také hviezdy ako je dnes Lady Gaga. Vedúca osobnosť bol, samozrejme, klavirista Juraj Szabados, ten hral veľmi dobre a pomaly sa zaúčal aj Gejza.
Potom som išiel do Bratislavy a začal som tiež profesionálne robiť hudbu. A to sme sa už stretávali na inej úrovni. Gejzu som si veľmi obľúbil. Potom Juraj zomrel a Gejza sa rozhodol ostať doma a profesionálne robiť muziku. Vtedy sa veľa cestovalo, no Gejza zostal v Košiciach. Začal robiť aktívnu, ale jazzu veľmi príjemnú podnikateľskú aktivitu.
Mne sa to páčilo, kde som mohol, tam som mu pomáhal. Toto bola druhá fáza našej známosti. Keď to už nebol len známy Szabados, ale aj človek, ktorý vedel pomôcť hudbe, pretože ju miloval. Všetko, čo robil, robil aj kvôli tomu, aby pomohol muzike. Jednoducho, nešiel robiť do Východoslovenských železiarní, išiel si robiť muziku.
Gejza Szabados a jeho bratia ovplyvnili nielen košickú hudobnú scénu, ale aj svetovú. Zostaňme ale na východe. Čo sa vám vybaví pri slovnom spojení Gejza Szabados a Košice?
Samozrejme, to začalo tým jazzom, keď začal robiť klub, kde sa odrazu začalo hrať každý večer. Všetci sme mali vtedy také sny. Že urobíme takýto klub, ja som ho chcel urobiť v Bratislave. Len nám sa to nepodarilo a jemu áno. A ten košický Jazz club žije do dnešného dňa, chodia tam ľudia, stále sa tam hrá. Gejza potom videl, že je šanca pokračovať v niečom väčšom a začal aktivitu s GES-kom.
Celé som to spolu s ním od začiatku sledoval, pretože, keď sa paralelne s tým rozhodol robiť v Košiciach jazzový festival, tak som bol od začiatku pritom a spoločne sme to konzultovali. Mal som z Bratislavy dlhodobejšie skúsenosti, odovzdávali sme si teda všetky informácie, ktoré sme mohli, aby ten festival dobre dopadol.
Pamätám sa na jeden krásny festival v bužni, kde so mnou hral Gejzov brat. Slávny, veľký a dobrý muzikant Juraj, a to bolo úžasné. Žiaľbohu, o tri dni nato Juraj zomrel, takže celé to malo veľmi zvláštny charakter. Dodnes z toho existuje televízny záznam. Úžasné bolo, že Gejza potom všemožne pomáhal. Jednak sám hral, kým vládal, bol aktívny bubeník, jednak vystupoval v úlohe usporiadateľa, promotéra a pomáhal jazzu.
Boli ste s ním v kontakte aj pri zakladaní prvého jazzového clubu v Košiciach?
Určite. Konzultovali sme všetko od prvej chvíle. Hlavnou silou Szabadosovského muzikantského klanu bol Ďuro, takže naše intenzívnejšie priateľstvo s Gejzom začalo ešte vtedy. Gejza vtedy hral s Braňom Hroncom, neskôr aj s Jurajom. To celé sa tiahne do konca 60. a začiatku 70. rokov.
A keď to začal robiť, bolo jasné, o čo ide. Jednoducho, vymyslel miesto, kde sa každý večer hral jazz. Bola to mekka nielen pre muzikantov z Prešova, Košíc a východu, ale pre všetkých nás. Vedeli sme, že v Košiciach už je možnosť si zahrať. Pretože tých možností bolo a je stále málo. Bratislava a väčšina slovenských miest dodnes nemá takú jazzovú baštu, ako vytvoril Gejza v Košiciach. Viete, vždy to záleží od jedného človeka. Ten jeden ťahúň je veľmi dôležitý. V tomto prípade to bol Gejza.
Budúci rok to bude 30 rokov od jeho založenia. Vy ste aj súčasťou košického jazzového festivalu. Ako si spomínate na ten zatiaľ posledný v roku 2019?
Gejza ten festival vedel robiť veľmi dobre. Celý festival bol veľmi muzikantský. Tým, že Gejza sám bol muzikant, veciam rozumel. Vedel to urobiť veľmi príjemne a dobre, sám sa aj postavil na scénu, aj to niekedy uviedol. Robil to tak, že sme z toho mali radosť. Ja som sa každý rok do Košíc tešil.
A bol som zaskočený tým, že ma angažovali každý rok. Taký festival, kde by jeden človek hral každý rok, na svete totiž neexistuje. Každý rok som tam hral a vždy som mal nervy, čo nové si pripraviť, aby som uspokojil publikum. A aby aj oni mali pocit, že robia dobre, keď ma sem každý rok volajú. Darilo sa nám to, vždy som sa cítil súčasťou festivalu. Až do poslednej chvíle. Keď Gejza prestal byť aktívny, bol som vo veľmi úzkom kontakte s jeho synom Tomášom.
Keď som prišiel do Košíc, vždy sme si zavolali, stretli sme sa a dali sme si kávičku. Lebo veľa sme toho už nenapili. A zaspomínali sme si na staré časy. Máme toľko spoločných známych, ktorí kedysi hrali a sú ešte stále aktívni alebo už možno nie sú, ale aj tak sme ich poznali. Tých zážitkov pri festivaloch bolo vždy dostatok. Videli sme veci z inej strany ako publikum.
Pre mňa odišiel predovšetkým človek. Nakoniec jeho synovia robia tú jeho prácu ďalej. Ale Gejza už nie, a to je vždy smutné. Tak sa s tým musíme zmieriť. Áno, svet je už taký, že ľudia odchádzajú, ale niekedy sa s tým len tak ľahko zmieriť nevieme.
GEJZA SZABADOS A SZABADOSOVCI
►Košická hudobná scéna je od začiatku 60. rokov minulého storočia trvalo spojená s bratmi Szabadosovcami.
►Gejza Szabados sa narodil 14. augusta 1949. Pochádzal zo známej košickej hudobníckej rodiny. Brat Juraj bol vynikajúcim a uznávaným hudobníkom, klaviristom a skladateľom.
►Od roku 1962 nahrával Gejza Szabados ako bubeník pravidelne v Slovenskom rozhlase v Košiciach a účinkoval v orchestri Juraja Palíka v Štátnom divadle.
►V roku 1964 založil Juraj s bratmi Gejzom a Štefanom trio. Veľkým prínosom bola pre nich aj spolupráca s hudobnými skladateľmi Alim Brezovským a Gejzom Toperczerom.
►V roku 1965 sa z prostredia vysokoškolského internátu ich kapela presunula do foyer košického Domu umenia. Tu účinkovali pri spoločenských večeroch, kde hrali široký repertoár vlastných i prevzatých populárnych skladieb a bigbeat.
►V roku 1967 dostal Gejza Szabados ako najmladší účastník Medzinárodného jazzového festivalu v Prahe ocenenie od významného džezového hudobníka a jedného z najlepších československých saxofonistov 20. storočia Karla Krautgartnera možnosť ísť študovať jazz do Ameriky. Kvôli terajšej manželke Viere, ktorá je detskou lekárkou, túto možnosť odmietol.
►Na jar 1968 odišiel Juraj Szabados s ich skupinou Popsextet na zahraničné angažmá do Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Švajčiarska. Väčšina muzikantov sa po turné rozhodla zostať v zahraničí. Na Slovensko sa vrátili iba bratia Szabadosovci.
►Gejza Szabados študoval fagot a bicie nástroje, s orchestrom Braňa Hronca účinkoval po celej Európe, nahrával v Slovenskej televízii a rozhlase. V roku 1986 si založil vlastnú kapelu Trio stop, s ktorou účinkoval prevažne v zahraničí až do roku 1992, keď sa definitívne vrátil domov a založil Jazz club.
►Stál pri zrode a bol spoluorganizátorom Dňa mesta Košice a bol dvakrát ocenený primátorom Košíc za rozvoj mesta v rámci kultúry. Bol organizátorom Medzinárodného jazzového festivalu a ďalších podujatí v Košiciach. Má dvoch synov, Slavomíra a Tomáša, ktorí úspešne vedú Jazz club a GeS klub.
►Gejza Szabados zomrel 2. októbra 2021 po ťažkej chorobe vo veku 72 rokov.