Medzi najčastejšie príčiny patrí strach zo zvukov alebo strach zo straty majiteľa.
Poruchy správania u zvierat sú v poslednej dobe veľmi častým problémom. Jedným z dôvodov môže byť aj nesprávny prístup majiteľa. Ľudia si totiž nepremyslia, či majú na zviera dostatok času, peňazí, energie, alebo či to vyhovuje ich životnému štýlu.
Veterinárka Zuzana Stražanová hovorí, že tí, ktorí vyznávajú pokojný životný štýl, pri televízii na gauči, by si nemali kupovať temperamentného psa. Neveští to vraj nič dobré. Psy ako maďarská vyžla či sibírsky husky potrebujú totiž veľa fyzickej, aj mentálnej stimulácie. To zahŕňa aj dlhé prechádzky vonku.
Paradoxne, častejším problémom je, že majitelia venujú svojim domácim miláčikom až príliš veľa pozornosti. Rozmaznávajú ich a správajú sa k nim ako k deťom. Všetko im dovolia, nič od nich nepožadujú a zvieratá sú potom zvyknutí na to, že sú číslo jedna. Nepriaznivé dôsledky sa potom môžu prejaviť, keď sa páru narodí dieťa.
„Ten pes je hodený na vedľajšiu koľaj. Sú psy, ktorí sa s tým len veľmi ťažko vyrovnávajú. A tam treba dávať veľký pozor, pretože to môže byť zo strany psa riešené aj agresivitou voči dieťaťu. Môže to byť aj u mačiek, ale zase je to menej časté. Mačka je totiž zviera, ktoré je viac individualista,“ vysvetlila veterinárna lekárka Zuzana Stražanová.
Naviazanosť na majiteľa
Aj malé plemena psov musia mať výchovu a výcvik. Teda aspoň základný výcvik poslušnosti a stanovené pravidlá, za akých sú držané v byte. Pokiaľ pravidlá nie sú určené, zvieratá nemajú žiadnu výchovu a robia si čo chcú, vedie to podľa Stražanovej k nadmernému naviazaniu na majiteľov. Čo môže byť obrovský problém, keď ostanú doma samé.
„Chýba im prítomnosť majiteľa a výhody, ktoré im majiteľ poskytuje. To znamená, pozornosť, maznanie, hladkanie, kŕmenie, hry. Pokiaľ takýto pes ostane doma sám, dochádza k prejavom takzvanej separačnej úzkosti alebo strachu z odlúčenia,“ priblížila veterinárka.
Prejavuje sa to rozličnými zvukmi, zavíjaním, kňučaním, štekaním alebo deštruktívnou činnosťou. Vtedy pes rozhryzie alebo rozškriabe nábytok, a takisto môže dochádzať k nežiaducemu a neprimeranému špineniu v byte.
Takéto prejavy nemožno ignorovať, ani trestať. Je dôležité začať ich riešiť čím skôr, v ideálnom prípade priamo s odborníkom. Domáce zvieratá totiž nestačí len nakŕmiť a pohladkať. Neprimeraná starostlivosť sa môže podpísať na ich psychike.
„Zvieratá by mali byť chované v podmienkach, v ktorých sú nielen nakŕmené, ale mali by cítiť aj pohodu, mať dostatočný výbeh a kontakt s inými zvieratami daného druhu. Čo presne zvieratá potrebujú na naplnenie svojej psychiky, sa zaoberá etológia,“ uviedla vedúca ústavu etológie Jana Kottferová.
Dôležité sú pravidlá
Veterinárny lekár, ktorý tento predmet absolvuje, by mal rozumieť prejavom správania sa zvierat. Nemenej dôležité je poznať aj ich prevenciu. Každý veterinár by mal vedieť, čo zvieratá potrebujú pre svoju fyzickú aj psychickú pohodu. Dôležitá je tiež terapia behaviorálnych problémov zvierat. Pričom ide už o ďalšiu nadstavbu etológie.
„Poruchy správania zvierat jednak môžeme liečiť rôznymi psychofarmakami, a potom je dôležitá behaviorálna terapia. Tu už nastupujú aj naši absolventi bakalárskych odborov, to znamená kynológia, kanisterapia, hipoterapia, kde sa môžu zapájať do behaviorálnej terapie,“ ozrejmila etologička a zdôraznila, že dôležitá je aj potreba prevencie.
Pri každom domácom zvierati je nutné stanoviť jednoznačné pravidlá. Majitelia by nemali svojim miláčikom dovoliť všetko, len preto, že sú to ešte šteniatka alebo mačiatka. V žiadnom prípade by im nemali dovoliť hrať sa s vecami, ktoré nie sú určené pre zvieratá.
„Keď majiteľ dá šteňaťu na hranie staré papuče alebo staré topánky, potom sa nemôže čudovať, že mu rozhryzie nové papuče a nové topánky. Zvieratá nemajú predstavu o hodnote veci. Predmety skrátka, ktoré nie sú určené ako hračka, môžu byť pre tieto zvieratká dokonca nebezpečné,“ spresnila Stražanová.
Poruchy spôsobuje strach
Majiteľ musí stále trvať na tom, aby bol jeho povel poslúchnutý. A samozrejme aj odmenený. Práve vďaka správnemu výcviku a vhodnému prístupu majitelia znížia riziko, že by ich domáci miláčik mohol v budúcnosti trpieť poruchami správania.
„Pri výcviku treba využívať princíp pozitívneho posilnenia. To znamená v praxi, že poslúchnutie sa primerane odmení a pochváli. Neposlúchnutie, pokiaľ sa nejedná o niečo dramatické, napríklad agresívny útok, tak sa ignoruje,“ vysvetlila Stražanová.
Spúšťačmi porúch správania u zvierat môže byť kadečo. Môže ísť o strach z rôznych zvukov, ako je ohňostroj, búrky, sirény. Takisto môže ísť o agresivitu, stratu majiteľa alebo zvieracieho partnera, môže tam byť súvis aj s nejaký ťažkým ochorením, napríklad nádorovým.
„Môže to byť ale ja pri presťahovaní sa. Najčastejšie riešenými poruchami správania u psov je jednak separačná úzkosť, to je teda strach z odlúčenia alebo nechuť, neochota byť sám doma,“ doplnila Stražanová a zároveň vyzvala majiteľov zvierat, ktorí objavia nejakú poruchu u svojich miláčikov, aby okamžite navštívili odborníka.
Príčinu odhalí dotazník
Na základe informácii zo špeciálneho dotazníka, ktorý majiteľ u veterinára vyplní, sa dá vytipovať presná príčina poruchy správania. Následne sa potom určí program na riešenie. Ten je dosť obsiahly a náročný.
„Zmena prístupu majiteľa, určité úpravy v prostredí zvieraťa, výcvik poslušnosti, prípadne špeciálny výcvik, napríklad, keď je tam strach z búrok alebo zo zvukov, využíva sa princíp desembilizácie a kontrapodmieňovania, to sú špeciálne výcvikové metódy.“
Otázky v dotazníku sú zamerané na to, aké má majiteľ skúsenosti so zvieratami, či je to jeho prvé zviera, či je prvý majiteľ tohto zvieraťa, v aký podmienkach je zviera držané, aké je zloženie členov domácnosti, či sa v domácnosti nachádzajú aj malé deti alebo veľmi starí ľudia. To je podľa veterinárky veľmi dôležitá otázka, najmä keď sa rieši agresivita.
Majiteľ by mal vedieť aj to, kde jeho zviera spí, akú má povahu, čoho sa bojí a podobne. Pri stanovení liečby sa môže siahnuť buď po liekoch alebo po prírodnej alternatíve, ako je napríklad Bachova terapia. Je to liečba emócií, kde spadajú poruchy správania, ako strach, agresivita či žiarlivosť.
„Je to využívanie esencií z určitých rastlín, buď samostatne alebo vo forme zmesí, ktoré sa dajú namiešať konkrétnemu jedincovi na mieru. Podľa toho aké emócie tam prevládajú,“ ozrejmila Stražanová.
Zvieratá nie sú ľudia
Zmes esencií predstavuje kvapky, ktoré sa potom podávajú zvieraťu v určitých časových intervaloch. Okrem Bachovej terapie sa na odstránenie porúch správania psa alebo mačky používa správny výcvik, aromaterapia alebo audioterapia.
Dôležitá je aj úprava prostredia, pretože poruchy správania môžu neraz vzniknúť aj z nedostatkov podnetov, respektíve nudy. To sa prejavuje hlavne u temperamentných plemien psov, ktorí sú zatvorení na osem hodín v byte bez primeranej mentálnej a fyzickej stimulácie.
Napriek tomu veterinárka zastáva názor, že ku svojim domácim miláčikom by sme nemali prechovávať nadmernú náklonnosť.
„K zvieratám sa treba správať ako ku zvieratám, nie ako k ľuďom. A teraz to nemyslím nijako urážlivo, ale zvieratá, psy a mačky, nechápu naše správanie a vysvetľujú si to ináč. Čiže netreba im prisudzovať ľudské vlastnosti,“ uzavrela Stražanová.
Autor: SILVIA KARASOVÁ, TV KOŠICE