O zákone rokujú v skrátenom konaní.
Úrad na ochranu oznamovateľov sa má transformovať na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh z dielne rezortu vnútra posunuli poslanci parlamentu do druhého čítania, pričom o ňom rokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ uviedlo ministerstvo vnútra.
Zriadením jednotného úradu sa podľa neho vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb:
„Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.“
Súčasťou zmien je aj to, že zamestnávateľ chráneného oznamovateľa môže do 15 dní od doručenia oznámenia požiadať správny orgán či prokurátora, aby preskúmal rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
„Súčasná právna úprava umožňuje len oznamovateľovi, ktorému nebola poskytnutá ochrana, aby mohol do 15 dní požiadať nadriadeného prokurátora o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany. V prípade poskytnutia ochrany však pre zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnosti absentuje,“ argumentoval rezort s tým, že tak má dôjsť k rovnováhe.
Pre zamestnávateľa sa tiež navrhuje možnosť pravidelnej revízie opodstatnenosti trvania ochrany chráneného oznamovateľa.
„Súčasné znenie zákona nijak nezohľadňuje časové aspekty a potenciálne značne dlhú dobu, počas ktorej je oznamovateľ chránený bez toho, aby sa mohli zohľadňovať zmenené okolnosti od času, keď bola ochrana poskytnutá,“ uviedlo ministerstvo.
O preskúmanie by sa malo dať požiadať aj opakovane, najskôr však po šiestich mesiacoch od predchádzajúcej žiadosti. Prokurátor alebo správny orgán by tiež mohol za splnenia definovaných podmienok zrušiť rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. Zároveň sa má návrhom do legislatívy zakotviť, že ochranu by malo požívať iba také oznámenie, z ktorého je evidentný vecný súvis s činnosťou zamestnávateľa.
„Inak by zamestnávateľ bol obmedzovaný vo svojich právach pre potenciálnu protispoločenskú činnosť inej osoby (o ktorej sa oznamovateľ síce dozvedel v súvislosti so svojím pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, ale netýka sa priamo zamestnávateľa),“ argumentoval rezort.
O zákone sa v parlamente rozhodovalo v čase, keď mimovládne organizácie zorganizovali protest proti rušeniu úradu. Organizátori protestu sa obávajú, že prijatím zákona sa oslabí ochrana oznamovateľov a vytvorí sa viac priestoru pre korupciu. Vyzývajú na odmietnutie legislatívy.
Zdroj: TASR