Múzejníci sa najviac vyhrali s jej kompozíciou a príbehom.
V Múzeu Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici prešla obnovou už aj posledná zo štyroch diorám. Ide o zachytenie rôznych vegetačných stupňov, tentokrát múzejníci pracovali s pásmom kosodreviny. V pôvodnej dioráme bola medvedia rodinka, ktorú kompletne prerobili. Naďalej tam však tatranská šelma ostala.
„V poslednej dobe pribúdali úhyny medveďov, otvorili sa nám tak nové možnosti, ako vyskladať poslednú z našich diorám. Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy máme v dioráme šesť medveďov," uviedla zoologička Správy TANAP-u Gabriela Chovancová.
Diorámy vychádzajú z autentického záberu, na základe ktorého vznikla aj umelecká maľba zachytávajúca časť Žiarskej doliny s Hrubou kopou. Autorom je Tomáš Záruba, zvyšok bol v réžii Michala Červeňa. Ten spoločne s umeleckým reštaurátorom Tiborom Kováčom pracoval na predošlých troch diorámach.
„Asi najviac sme sa museli vyhrať s kompozíciou a príbehom diorámy. Dej sa odohráva počas neskorej jari, keď rodinnú idylku naruší veľký samec, ktorý môže byť počas ruje hrozbou pre mladé,“ hovorí autor konceptu.
V dioráme sa nachádza aj originál medvedieho stromu, ktorý šelmy využívajú najmä na komunikáciu.
„Vyhryzovaním a driapaním kôry si označujú spravidla ihličnany a ako sa o kmene otierajú, v trčiacich trieskach a živici sa zachytáva ich jemná srsť i pach,“ objasnila Chovancová.
Okrem šiestich šeliem je súčasťou diorámy aj drozd kolohrivý, lasica myšožravá a sokol myšiar. Každý z exponátov má navyše svoj vlastný príbeh.
„Jedno z medvieďat zahynulo pod kolesami auta, ďalšie zrazil vlak a tretie zrejme zabil samec počas ruje. Práve okolnosti, za ktorých prišli o život, sú neraz predmetom záujmu návštevníkov a zvlášť detí,“ dodala zoologička.
Zdroj: TASR