Cena vodného a stočného nepokrýva náklady potrebné na zabezpečenie požadovanej obnovy vodárenskej infraštruktúry.
Vodárenská infraštruktúra na Slovensku je v katastrofálnom stave. Svedčia o tom časté poruchy na vodovodoch a horúcovodoch, ktoré neraz odstavia od dodávok aj tisíce ľudí naraz. Obdobná situácia sa diala v poslednom období aj v Poprade, kde za dva týždne evidovali takmer 20 odstávok. Dôvodom bola porucha v obci Spišské Bystré, ktorou prechádza hlavné vodovodné potrubie:
„Predmetné vodovodné potrubie má nadregionálny význam a je súčasťou Skupinového vodovodu Liptovská Teplička – Spišské Bystré – Poprad a zásobuje ( v okr. Poprad - Poprad, Svit, Batizovce, Veľká Lomnica, Hôrka, Hozelec, Švábovce – Kežmarok ( v okr. Kežmarok – mesto Kežmarok, Ľubica Huncovce, Žakovce, Veľká Lomnica, Vrbov, Vlková Tvarožná),“ uviedol riaditeľ Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Štefan Bukovič
Podtatranská vodárenská spoločnosť (PVS) má v majetku 40 až 50-ročné potrubia. Táto regionálna vodárenská spoločnosť eviduje pripojených asi 300-tisíc obyvateľov na verejný vodovod a na kanalizáciu 200-tisíc. Už dlhodobo sa preto snaží zvýšiť množstvo finančných prostriedkov na obnovu a rozvoj, pričom aktuálne spláca investičnú pôžičku vo výške 7 miliónov eur, ktorú si zobrala práve za účelom zvýšenia rozsahu obnovy a investícií majetku. Ďalšie pôžičky si na tento účel zobrať nemôže, pretože by ich podľa Bukoviča nevedela splácať:
„Súčasná cena vodného a stočného nepokrýva náklady potrebné na zabezpečenie požadovanej obnovy vodárenskej infraštruktúry. PVS ročne dokáže obnoviť maximálne 0,7-1 percento vodovodov z vlastných zdrojov, aj keď reálna potreba výmeny je 2-3 percent , čo pri dĺžke cca 1700 kilometrov činní 10-15 kilometrov. Pričom potreba je 40-50 kilometrov vodovodov ročne a do toho ešte nie je započítaná potrebná obnova vodojemov, čerpacích staníc, vodných zdrojov či čistiarne odpadových vôd."
Uvedený problém je podľa neho v rámci všetkých vodárenských spoločností pôsobiacich na Slovensku. Investičný dlh v rámci krajiny do obnovy a dobudovania verejných vodovodov a kanalizácii je 1,5 miliardy eur, pričom len v Podtatranskej spoločnosti odhadom 150 až 200 miliónov. Ceny vodného a stočného sú pritom regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
„PVS v rámci finančných možností v investičného plánu investuje do obnovy vodárenskej infraštruktúry v rámci Popradu 500 tis. eur ročne a viac. Podtatranská vodárenská spoločnosť v rámci Programu Slovensko a vyhlásenej výzvy podala 19 projektov zameraných na obnovu vodovodov a kanalizácií v obciach a mestách nad 2000 obyvateľov v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji v celkovej výške 23,6 miliónov eur."
Stále však podľa Bukoviča chýbajú výzvy na obnovu nadregionálnych skupinových vodovodov, ktoré majú strategický význam a zásobujú pitnou vodou okresné mesta a celé regióny z jedného vodárenského zdroja. Sú to potrubia veľkých priemerov, na ktorých obnovu vodárenské spoločnosti nemajú dosť vlastných zdrojov. V susednom Česku už pred 10 rokmi vytvorili možnosti na čerpanie fondov z Európskej únie (EÚ) pre vodárenské spoločnosti. Presne takýmto spôsobom by sa mohlo inšpirovať aj naše ministerstvo životného prostredia. Na našu otázku, či plánuje vyhlásiť podobné výzvy a byť nápomocné, nám však zaslalo len nasledujúce stanovisko.
„Obnova desiatky rokov zastaranej vodárenskej infraštruktúry je zodpovednosťou vodárenských spoločností, resp. jej prevádzkovateľov. Údržba však bola kvôli deravej legislatíve dlhé roky zanedbávaná. Práve preto Ministerstvo životného prostredia SR pod Tomášom Tarabom pripravilo novelu zákona, ktorá chráni vodu a právo občanov na prístup k pitnej vode a kanalizácii a zároveň urobí poriadok v transparentnom financovaní vodárenských spoločností, aby peniaze smerovali skutočne tam, kam majú, a to do obnovy vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry a nie do oblastí, ktoré nesúvisia s vodou. Napriek tomu, ak raz vodárenské spoločnosti nie sú vo vlastníctve štátu, nie je prvotnou úlohou štátu investovať namiesto vodárenských spoločností."
Určité výzvy v tejto oblasti vyhlásilo už v minulosti aj ministerstvo investícií, za ktoré hovorí Zuzana Krištofovičová:
„Výzva pre dané opatrenie bola vyhlásená dňa 17. júla 2024 v celkovom objeme takmer 27 miliónov eur. Pre zabezpečenie dostatočného množstva, kvality a hygienickej bezpečnostnej pitnej vody bude podporená výstavba a modernizácia vodojemov, vrátane potrubných prívodov vody, podľa priorít stanovených v Pláne rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 -2027. Berúc do úvahy stanovený limit do 2 000 ekvivalentných obyvateľov, možno konštatovať, že budú podporované menšie obce v tzv. krajoch Catching-up Regions.“
Autor: RÁDIO KOŠICE