Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. V tomto špeciálnom vianočnom článku z našej historickej rubriky si bližšie priblížime cestu jednotlivých jedál na naše stoly.
„Ak vydržíš nepapať, uvidíš zlaté prasiatko“, táto veta z jednej z najpopulárnejších vianočných reklám na Slovensku poukazuje na kresťanský zvyk postiť sa, teda zdržať sa na určitý čas jedla všeobecne alebo niektorých pokrmov. Pôst mal pomôcť človeku oslobodiť sa od jarma a tyranie tela. Už prví kresťania držali pôst v stredu a piatok a počas ďalších storočí pribúdali ďalšie dni a časti roka, najmä pred veľkými sviatkami, napríklad 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.
Počas pôstu sa prísne zakazovalo konzumovanie mäsa z teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov – vajec, masti a mliečnych výrobkov. Stravu tak tvorili pripravené pokrmy zo zeleniny (najmä zo strukovín a kapusty) a z rýb. Existovala však aj miernejšia forma pôstu, počas ktorého bol mäsitý pokrm zakázaný, ale mohli sa jesť napríklad mliečne výrobky a vajcia. Tento pôst platil aj v adventnom období, začínal sa štyri nedele pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a končil sa po západe slnka na Štedrý večer.
Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva – tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 – 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 – 3 trubičky. V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti. Akt konzumovania oblátky zároveň pripomína kresťanský rituál Eucharistie. Oblátky zvyčajne jeme s cesnakom a s medom na posilnenie zdravia.
Optimálny vianočný jedálny lístok v minulosti obsahoval všetky plodiny, ktoré sa na tom-ktorom gazdovstve dopestovali. Na východnom Slovensku bol počet vianočných chodov sedem alebo deväť.
Kapustová polievka sa počas pôstnych dní varila bežne, keďže kapusta bola najrozšírenejšou zeleninou v Uhorsku. Dokonca sa stretávame aj s tvrdeniami, že mohla byť pokojne na uhorskom erbe. Kapusta je navyše zdravá a dobre sa skladuje. Avšak tak, ako je tomu aj pri mnohých iných ľudových tradíciách, vianočná polievka sa líšila podľa regiónov. Popri kapustnici s hríbmi to mohla byť polievka z hrachu, šošovice alebo koreňovej zeleniny. V evanjelických rodinách sa do kapustnice pridávala aj klobása.
Ako sme už spomínali, ryby patria medzi tradičný pôstny pokrm, konkrétne šťuky a kapry sa chovali vo veľkých množstvách, lebo sa im darilo v teplých a stojatých vodách. Avšak vyprážaný kapor je pomerne mladou záležitosťou, na štedrovečernom stole sa po prvýkrát objavil až počas obdobia 1. Československej republiky. Výskumy dokázali, že keďže ryba bola povoleným pôstnym jedlom, najmä v starších obdobiach sa zvykli konzumovať aj iné živočíchy viazané na vodu: bobry (z nich sa jedli zadné nohy a chvost), lastúry, slimáky, žaby, raky, vydry. Ale aj jedenie rýb bolo regionálnou záležitosťou, napríklad v severných oblastiach Slovenska, kde sa ľudia venovali ovčiarstvu, sa na Vianoce mohla pripravovať baranina.
Pôvod najrozšírenejšieho nemäsového štedrovečerného jedla – opekancov (bobaľky), môžeme hľadať v posúchoch, ktoré, ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť. Rodina zvykla opekance jedávať z jednej misy, aby sa v nadchádzajúcom roku zachovala jej jednota. Tiež sa zvykli štedro posypať makom, keďže mak v ľudovej kultúre symbolizoval bohatstvo a hojnosť. Celkovo malo pečivo (tak ako aj dnes) mimoriadny význam počas vianočných sviatkov. Napríklad, naši predkovia zvykli piecť rôzne druhy vianočných koláčov, ako bol kračun na východnom Slovensku, tiež vianočka, ktorej zapletený tvar má evokovať malé dieťa – Ježiša v jasličkách. V neposlednom rade múčne jedlá sú sýte a na Vianoce platilo, a stále aj platí, že každý sa musí dosýta najesť.
Veselé Vianoce a zdravý nový rok 2021 vám praje HistoricKE.