Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame.
Rozsiahly požiar, ktorý v pondelok večer zachvátil katedrálu Notre-Dame (Chrám Matky Božej) v Paríži, sa hasičom podarilo v priebehu noci dostať pod kontrolu. „Požiar je úplne pod kontrolou. Je čiastočne uhasený; treba ešte zlikvidovať reziduálne ložiská ohňa,“ uviedol hovorca miestnych hasičov po ich niekoľkohodinovom boji s plameňmi devastujúcimi túto 850-ročnú pamiatku. Požiar, ktorý zúril viac než osem hodín, môže podľa francúzskych médií súvisieť z renovačnými prácami na streche a sanktusníku - štíhlej vežičke nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode. Pôvodne stredoveký sanktusník bol opätovne osadený počas kritizovanej obnovy katedrály architektom Eugenom Violletom-le-Ducom v 19. storočí.
Vatikánsky hovorca Alessandro Gisotti na margo ničivého požiaru katedrály uviedol: „Vyjadrujeme našu solidaritu s francúzskymi katolíkmi a ľudom Paríža. Modlíme sa za hasičov a ďalších, ktorí robia všetko, čo je v ich silách, aby zvládli túto dramatickú situáciu.“
Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame. Z katedrály minulý týždeň v rámci renovačných prác odstránili bronzové sochy. Časť stavby je stále obklopená lešením.
Katedrála, ktorá je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO a každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov, je úzko spojená s dejinami Francúzska už od začiatkov jej výstavby na konci 12. storočia - vedci sa zhodujú na roku 1163. Výstavba trvala takmer dve storočia; do roku 1345.
Chrám vyplienili v 16. storočí protestantskí hugenoti a koncom 18. storočia bol opäť poškodený počas francúzskej revolúcie. Neskôr sa v ňom Napoleon Bonaparte korunoval za cisára Francúzska. Masívne zvony katedrály v roku 1944 oznamovali oslobodenie mesta od nacistov, v roku 1970 bol chrám dejiskom pohrebu štátnika Charlesa de Gaullea.
Notre-Dame figuruje v klasickom románe „Chrám Matky Božej v Paríži“ od Victora Huga z roku 1831. Jeho najslávnejšie filmové spracovanie pochádza z roku 1956 s Anthonym Quinnom v úlohe Quasimoda a Ginou Lollobrigidou v úlohe Esmeraldy. V roku 1996 sa príbeh dočkal i muzikálového animovaného spracovania z produkcie Walta Disneyho.
Zdroj: TASR