Naposledy sme zmienili okolnosti vzniku a dôsledky jedného z najväčších požiarov mesta, ktorý vypukol 13. apríla 1556. Teraz spomenieme jeden z veľkých košických požiarov 17. storočia. Zdá sa, že číslo trinásť nebolo, čo sa týka požiarov, pre Košice šťastným. 13. júla 1619 postihla Košice ďalšia katastrofa, na sviatok sv. Margaréty o druhej hodine poobede vypukol na Mäsiarskej ulici veľký požiar.
Zápis uvádza, že mu úplne alebo čiastočne padlo za obeť 275 budov a medzi nimi: Komora (zrejme Spišská komora), tržnica na mäso, fara, kúpele, dom, v ktorom sa spracováva med, pivovar, nemecký špitál, opevnenie na Hnilnej (Faulgass) ulici, veže pri mestskom opevnení a väčšia časť hradieb od Dolnej brány až ku tzv. Červenej veži v západnom pásme mestského opevnenia.
Tento požiar si vyžiadal aj obete na životoch, dokonca aj z radov mestských funkcionárov, keďže mu podľahol senátor Peter Kuncz spolu s manželkou. Ďalšími zmienenými obeťami boli dedinský pivovarník a slúžka. Na žiadosť Komory boli po likvidácii požiaru určené počty obyvateľov, ktorí požiar a jeho následky neprežili: na fare zomreli dvaja ľudia, v škole a slovenskom kostole traja ľudia, v dome, v ktorom sa pripravuje med, štyria, v tržnici na mäso boli hlásení piati ľudia, v kúpeľoch šiesti, v nemeckom špitáli siedmi, na opevnení pri Hnilnej ulici ôsmi a vo vežiach a na opevnení od Dolnej brány spolu ôsmi ľudia. Podľa zachovaných prameňov teda možno napočítať spolu 43 ľudí (ak sme senátora Kuncza, jeho manželku, pivovarníka a slúžku zarátali do celkového počtu), ktorí neprežili tento požiar. Celkový počet obetí je zrejme vyšší, keďže zápis neuvádza súkromné domy, ale obmedzuje sa len na výpočet verejne známych budov.
Vyšetrovaním sa zistilo, že požiar vypukol vinou a nepozornosťou istej ženy pri destilácii vína. Napriek úpornej snahe sa plamene nepodarilo zahasiť a v priebehu troch – štyroch hodín požiar zachvátil celé mesto. Mestská rada sa snažila na situáciu po požiari zareagovať promptne v snahe poškodeným obyvateľom zabezpečiť pomoc pri obnove zničených domov. Traja vyslaní muži v sprievode richtára absolvovali prehliadku košických lesov za účelom stanovenia množstva dreva, jeho následného privezenia do mesta a odpredaja pohorelcom v bližšie neurčených cenách. Nie vždy sa však pohorelci stretávali napriek svojej ťažkej situácii s pochopením a ústretovosťou radných. Niekoľko ľudí, ktorí obývali domy pod hradbami a následkom požiaru ich mali poškodené, žiadalo mestskú radu o povolenie obnoviť a opraviť svoje domy pod poškodenými múrmi. Radní im však takúto žiadosť nateraz zamietli a celú záležitosť odročili na neurčený termín.
Vzhľadom na relatívne častý výskyt požiarov a možno aj nedostatočné poučenie sa a nepozornosť obyvateľov sa mestská rada na mimoriadnom zasadaní rozhodla vykonávať pravidelné revízie a prehliadky pecí v jednotlivých domoch. Tie sa mali realizovať každý štvrťrok za účasti inšpektorov, ktorí sú povinní chybné pece nahlásiť a udeliť lehotu 15 dní na opravu pecí pod hrozbou sankcie desať zlatých alebo následným zničením pecí.
Nakoľko sa obyvateľom a mestskej vrchnosti darilo v najbližších rokoch účinne predchádzať požiarom možno vidieť v mestských knihách, kde sa neobjavuje žiadna zmienka o požiaroch. Neznamená to, že žiadne neboli, avšak mesto z väčšej časti zrejme zostalo ušetrené, prípadné požiare sa možno vyskytli len na predmestí a nestali sa teda hlavným námetom pre zápis v rámci zasadaní mestskej rady.
PhDr. Richard Papáč