Zrejme ste v poslednej dobe zachytili snahu občianskeho združenia Mlynský náhon o premenu zostávajúcej časti Mlynského náhonu na rekreačnú zónu s prístupmi k vode. Z tohto dôvodu sme sa v dvojdielnom článku rozhodli posvietiť si na históriu Mlynského potoka a jeho funkcie, od najstarších čias až po súčasnosť.
Na základe historických a archeologických výskumov sa usudzuje, že najstaršie košické hradby mali tri brány: Dolnú (južnú) a Hornú (severnú) a v západnej časti Hnilnú bránu. Vo východnej časti mesta pravdepodobne spočiatku mestská brána neexistovala, popri hradbách tu pretekalo rameno Hornádu, ktorého koryto mohlo byť v istej miere stavebným dielom Košičanov.
Členité koryto tohto západného ramena Hornádu, v časti vedúcej popod mestské hradby postupne upravovali a jeho šírka dosahovala 15 až 20 metrov. Kvôli meandrujúcej rieke nevzniklo v priestore na východ od hradieb výraznejšie predmestské osídlenie, aké sa vyvíjalo južne, západne i severne od mesta.
Rameno tečúce v blízkosti hradieb dostalo pomenovanie po vodnom mlyne, ktorý tu bol zriadený. Dodnes sa zvykne označovať ako Mlynský potok, Mlynský jarok, či Mlynský náhon. Prvé mlyny na Mlynskom jarku vznikli pravdepodobne už v polovici 14. storočia, kedy v meste nastal výrazný rozvoj obchodu a remesiel. V písomnostiach je zmienka o „Hornom mlyne“, ktorý patril v tom čase dominikánom. V jeho blízkosti mal tento rád svoje záhradky.
Koncom 14. storočia na východnej strane hradieb vystavala Mlynská brána (neskôr tiež Maľovaná brána). Jej názov tiež svedčí o tom, že mlyn za hradbami už existoval. Obranné priekopy vyplnené vodou za hradbami a vnútorná priekopa pozdĺž múru boli súčasťou košickej fortifikácie od najstarších čias. Priekopu popri východnom múre plnili vodou práve z Mlynského jarku. Mlynský potok pri postupnom rozširovaní opevnenia tvoril zároveň aj ďalšiu prirodzenú vodnú bariéru z východnej strany.
V šesťdesiatych rokoch 16. storočia zrejme kvôli silnejúcemu osmanskému nebezpečenstvu začalo mesto s výstavbou bastiónového opevnenia, ktoré malo posilniť obranný systém mesta tak, aby dokázal odolať aj paľbe z diel. V roku 1566 pod patronátom Hornouhorského kapitána Lazara Schwendiho boli položené základy opevnenia, ktoré bolo situované oproti predmestskej Tehlovej ulici smerom na sever. Ďalšia časť opevnenia bola vybudovaná v západnej časti mesta, na konci Žabej ulice. Približne v tomto čase sa začalo s budovaním opevnenia na východnej strane, smerom k mlynu zvanému Schreiber mühl.
Na tzv. Maggiorottiho pláne mesta z konca 17. storočia je lepšie vidno rozvinutú riečnu sieť na východ od mesta. Na brehu Mlynského jarku už stáli ravelíny sv. Jozefa a sv. Petra (pod číslami 23 a 24) a dve reduty (číslo 27), ktoré boli súčasťou obranného systému mesta. Mestský mlyn bol situovaný za hradbami juhovýchodne (J1) a ešte nižšie existoval tzv. cisársky mlyn (J2).
Na plánoch z polovice 18. storočia je v severnej línii s hradbami mesta zaznačený na Mlynskom potoku už aj tzv. horný mlyn.
Karol Gottlieb von Windisch v svojom zemepise kráľovstva uhorského z roku 1780 spomína, že pri Mlynskom náhone, pri Strednom mlyne, vyvieral silný prameň s liečivými účinkami. Košičania si obľúbili jeho železitú vodu, a tak tu mesto postavilo drevené a hojne navštevované kúpele.
Fortifikácia vo východnej časti mesta sa prerazila začiatkom 19. storočia a Mlynská ulica sa postupne predĺžila o ďalších 140 metrov. V tomto priestore si miestna šľachta a bohatí mešťania zriaďovali okrasné a oddychové záhrady a celá táto rozvíjajúca sa lokalita dostala pomenovanie Nové mesto.
Po ničivej povodni v roku 1813 dal mešťanosta Karol Fischer v roku 1825 postaviť novú kúpeľnú budovu, ktorú projektoval Jozef Belágh. Jednoduchý prízemný pavilón s kúpeľovou dvoranou navonok sa obracal k Mlynskému náhonu a k mestu. Do oboch bočných krídel boli umiestnené kabíny s vaňami a ostatným príslušenstvom. Kúpele v spojení so susednou Fischerkou – Fischerovou zábavnou záhradou podnecovali premenu lúk na verejný sad. Jedno z najstarších verejných kúpalísk bolo vybudované v blízkosti bývalých ravelínov sv. Jozefa a sv. Petra v roku 1845. Išlo o telocvičný ústav grófa Csákyho, ktorý tvorili plavecká a šermiarska škola.
Autor: HistoricKE