Poznáte pôvod vianočných a novoročných tradícií?

SlovenskoZaujímavosti

Silvester nie je kresťanským sviatkom.

Datovať obdobie vzniku slovenských vianočných a novoročných tradícií je náročné. Postupne totiž vývojom spoločnosti vznikali, zanikali a menili sa. Podľa etnografky Klaudii Buganovej môžeme ich dokumentáciu podrobne sledovať aj vďaka Štúrovcom:

„O tom, že o nich tak dobre vieme alebo že sme si ich aj tak zafixovali a praktizovali v našej spoločnosti, ale najmä v našich rodinách, je najmä zásluhou možno už Štúrovcov, ale najmä rôznych kronikárov, učiteľov a kňazov, ktorí to už koncom 19. a v prvej tretine 20. storočia zapisovali.“

Tradičné Vianoce, ktoré oslavujú narodenie Ježiša, sa na územie Slovenska dostali príchodom kresťanov. Predtým ľudia 25. decembra slávili zimný slnovrat, ktorý sa považuje za pohanskú tradíciu. V minulosti boli medzi chudobnou vrstvou a šľachtou rozdiely vo viacerých oblastiach, nie však vo vnímaní Vianoc.

„Samozrejme, to, či ľudia boli chudobnejší, alebo bohatší, tak to už súviselo alebo sa dotýkalo tej materiálnej roviny, ale nie duchovnej. Či bohatý, či chudobný, tak tá radosť z toho, že príde ten, ktorý ľudí spasí alebo ktorý je najväčším darom pre ľudstvo, tak to bolo naozaj rovnaké,“ skonštatovala Buganová.

Foto
Ilustračná fotografia / TASR

Bohatšie rodiny mali na Vianoce aj viac ako 10 chodov. Buganová zdôraznila, že rozdiely boli spôsobené vierovyznaním i tým, či ľudia žili v meste, alebo na vidieku:

„Pretože na vidieku stále ešte platila tá mágia podobnosti. Teda všetko to, čo sa v ten deň deje, aké úkony a činnosti budú ľudia robiť, ako si zasadnú k štedrovečernému stolu, ako sa budú tešiť na polnočnú omšu alebo či sa jej teda zúčastnia. To súviselo s tým, že keď to bol hospodár, tak potreboval skutočne aj konzumovať, aj robiť také činnosti, ktoré mu mali zabezpečiť predovšetkým dostatok úrody v novom roku.“

Na tanieri boli najmä suroviny, ktoré boli v tom období dostupné. Buganová doplnila, že išlo aj o sezónne obilniny či strukoviny:

„Preto sa napríklad piekli aj u chudobných, aj u bohatých koláče z bielej múky. Už aký bol počet alebo koľko sa do nich pridávalo surovín, bolo individuálne. Potom sa jedli pôstne polievky. Možno sa niekde jedli rybacie polievky, niekde šošovicové, fazuľové, hrachové.“

Rozdielne bolo zdobenie samotného stola. Kým v bohatších rodinách sa na nich nachádzali porcelánové súpravy či misy s ovocím, na vidieku sa často jedlo z jednej hlinenej misy. Spoločným znakom všetkých spoločenských vrstiev bolo vzájomné želanie zdravia, šťastia, hojnosti a prosperity. Silvester však na rozdiel od Vianoc nie je kresťanským sviatkom. Vítanie Nového roka je už oddávna spájané s vytváraním hluku.

„My máme záznamy o tom, že podvečer toho dňa chodili po dedine najmä pastieri, ktorí búchali alebo trebárs zobrali biče, kamene alebo možno niekde aj mažiare. Vyrábali ten hluk, ale nie z toho dôvodu, aby vítali Nový rok, ale naopak, oni chceli potlačiť vplyv tých zlých síl, nejakých bosoriek, démonov a podobne,“ dodala Buganová.

Síce ohňostroje na naše územie prišli z Ázie, množstvo svetiel sa u nás používalo už dlho. Mali za úlohu nielen pomáhať k lepšej viditeľnosti, ale aj odháňať negatívne nadprirodzené sily.

 

Autor: RÁDIO KOŠICE

 

Komentáre