Pred 110 rokmi sa začala stavať budova dnešnej Radnice Starého Mesta. Pôvodne však bola postavená za úplne iným účelom. V roku 1912 sa v Uhorsku začalo s plánovaním výstavby špecializovanej školy – kurzu verejnej správy a tiež internátu pre študentov (frekvetantov). Malo ísť o školu, kde sa mali vyškoľovať notárski úradníci. Okrem Košíc sa o možnosť jej výstavby uchádzali i v zemplínskom Sárospataku. Nakoniec sa predstavitelia uhorskej vlády rozhodli pre Košice i vďaka významnejšiemu postaveniu.
O projekt stavby sa uchádzal aj košický architekt Eugen Lechner, získal ho ale uznávaný budapeštiansky architekt Juraj Kopeczek a s nákladom vyše 400-tisíc korún ju realizoval košický staviteľ Ján Balogh. S výstavbou budovy sa začalo v roku 1913. Jej vzorom bola budova notárskej školy v Temešváre. Škola bola situovaná v severnej časti mesta, kde sa v tom čase koncentrovali stavby verejných budov. Vyrástli tu nové budovy múzea, vojenského veliteľstva i riaditeľstva štátnych železníc.
V roku 1914 bola ukončená výstavba a ulica sa mohla popýšiť novou impozantnou stavbou v secesno-romantickom štýle. Jej hmota je priam stredoveko-romantická, ale mnohé detaily sú typicky secesné. Ide o rozsiahlu stavbu palácového charakteru, pôvodne spojenú s internátom, ktorej hmotu tvoril komplex troch bohato tvarovaných individuálnych blokov. Nad vstupom do budovy sú aj dnes štyri sochy atlantov z kameňa. Bol to často využívaný architektonický prvok starých portálov v podobe stĺpov tvorených svalnatými mužmi nesúcimi bremeno.
Už počas prvej svetovej vojny internát v budove zrušili a jeho priestory slúžili ako vojenský lazaret. Po roku 1918 sa ukončilo aj organizovanie notárskych kurzov a priestory si armáda podelila s riaditeľstvom železníc.
Po vojne pribudla charakteristická vežička s hodinami, ktoré inštalovali v roku 1921. Stroj hodín má v priemere vyše dvoch metrov. Prvýkrát ho menili v roku 1935 a znova v roku 1994, kedy ho vyrobili pre Košice v Čechách.
Za úradovania starostu Dr. Pavla Nováka (1923 – 1927) sa začali rodiť plány o premene budovy na novú radnicu mesta. Nutné boli ale rozsiahle adaptačné práce, aby budova dôstojne reprezentovala mesto. Rekonštrukčnými prácami sa podarilo zariadiť účelné umiestnenie mestskej samosprávy v novej radnici. Dobová tlač nasledovne popisuje novú radnicu:
„Pri vstupe do radnice v koridore, nachádza sa veľký obraz, maľovaný maliarom Hradilom a v prízemných miestnostiach sa pravo nachádza prezídium s čakárňou, uradovňou starostu a prvého námestka. Obe uradovne sú vypravené vkusne, avšak bez zbytočného prepychu a múry su zdobené obrazmi slovenských a českých umelcov. V celej budove je 82 úradovní, vkusne zariadených a účelne rozdelených. Budova ohrievaná je ústredným kúrením, ktorého kotolňa je umiestnená v sutteraine...Úradníctvo chváli si najmä svetelnosť úradovieň a účelné rozdelenie miestností, slúžiacich k správnemu prevádzaniu administratívy. A pre tých, ktorí prechádzali starými miestnosťami bývalej radnice zdá sa, že ako keby prinesený bol do novej budovy aj duch novej doby a ako by minulosť ostala pochovaná v starej radnici.“
V rokoch 1925 – 1927 sa tak presťahovala mestská radnica s časťou svojej administratívy. Prvé zasadnutie mestského zastupiteľstva sa tu uskutočnilo 12. januára 1927.
Vo vestibule vynovenej budovy inštalovali krásny pohľad na Košice namaľovaný známym košickým maliarom Elemírom Halász-Hradilom, ktorý si môžete prezrieť aj dnes. Panoramatický obraz mesta bol vyhotovený na objednávku košického magistrátu. Maliar pripravil v roku 1925 dve akvarelové varianty (kolorované perokresby), pohľady na mesto od západu a východu, nakoniec sa realizoval a dokončil pohľad od východu.
Počas maďarskej éry sa v novembri 1940 mestský úrad presťahoval do východného traktu budovy železničného riaditeľstva a zotrval tam až do 50. rokov. V rokoch 1941 – 1945 budova preto opäť slúžila pre obecné administratívne kurzy. Od roku 1945 do začiatku 50. rokov tu bola III. stredná škola tzv. meštianka. Potom tu sídlil mestský národný výbor Košice – Staré mesto (neskôr ObNV Košice I.) Po revolúcii tu od roku 1991 úradoval Okresný úrad Košice I (štátna správa) a dodnes aj Miestny úrad mestskej časti Košice – Staré Mesto (samospráva).
V nižšej časti budovy na východnej strane, kde bývala roky sobášna sieň prvého košického obvodu, zriadili po vzniku samostatného Slovenska prvú kanceláriu prezidenta republiky na území Košíc. A dnes sa sobáši vedľa v novšej Zrkadlovej sieni.
Mgr. Peter Anna/Archív mesta Košice