Ak Miklušovu väznicu navštívite, určite si spomeňte na Franza Miklóssyho, ktorý dal nevedomky pomenovanie celému objektu a neskôr aj celej ulici. Jedinou škodou je, že dodnes nemáme ani nepoznáme jeho podobu. Kto bol Franz Miklóssy?
7. novembra uplynulo 120 rokov od úmrtia Františka /Franza/ Miklóssyho, jednej z menej známych postáv starých Košíc, ktorá sa však do povedomia niekdajších obyvateľov mesta zapísala svojráznym spôsobom.
Narodil sa v Košiciach v rodine nádenníka Andreja Miklósa a Anny Szekel. V roku 1838 sa vyučil ako čižmársky majster a v roku 1839 sa oženil s Máriou Kukovszky, s ktorou mal dve deti, dcéru Annu Barboru a syna Františka. Rodina vtedy bývala na Holubej ulici č. 385, dnes je to Vrátna ulica. V roku 1846 však jeho manželka zomrela a už o rok na to si vzal o niekoľko rokov mladšiu Karolínu Mikschovú, pôvodom z Čiech. O niekoľko rokov neskôr však zomrel jeho syn vo veku 14 rokov. Jeho dcéra Anna Barbora sa vydala za obuvníckeho majstra Tomáša Danielszkého, s ktorým mala päť detí. Vtedy ešte Franz Miklóssy pracoval ako čižmársky majster. Je možné, že bol vášnivý fajčiar alebo dobrý obchodník, keďže v 50. rokoch 19. storočia žiadal od mesta povolenie na pestovanie tabaku na vlastnom pozemku pri dome na Holubej ulici.
Od 1. mája 1861 však nevedno, z akého dôvodu prevzal náročný post správcu mestského väzenia po predošlom správcovi Jozefovi Soltészovi. Spolu s manželkou Karolínou sa presťahovali do objektu mestskej väznice na Väzničnú /Büttelgasse/ ulicu č. 422, kde mal hneď vo vstupnej miestnosti svoju kanceláriu. V novej funkcii sa iste osvedčil, pretože časom začali Košičania väznicu pri kostole Kalvínov volať Miklós alebo Mikluš. Dobová tlač objekt väznice uvádzala rovnakým názvom a občas písala o tom, že previnilci sa dostanú „do rúk pána Miklósa“ alebo „pôjdu k Miklósovi“.
Pri príležitosti 25-ročného pôsobenia Miklóssyho v tejto funkcii v roku 1886 vyšiel v košických novinách Kaschauer Zeitung článok, ktorý na toto jubileum upozorňoval čitateľov a zároveň stručne informoval o jeho pôsobení vo väznici. Uvádza sa tam, že počas jeho 25-ročnej služby mu prešlo rukami spolu 60 714 previnilcov, pričom najbohatší bol rok 1880, kedy bolo vo väznici dlhšiu či kratšiu dobu 3492 osôb, z toho 2129 mužov, 1215 žien a 143 detí. Franz Miklóssy pracoval na tomto poste do roku 1889 a až do svojej smrti v novembri 1902 poberal dôchodok ako mestský zamestnanec. Na „dôchodku“ už ako vdovec býval na Hlavnej ulici č. 61, kde aj vo veku 87 rokov zomrel, oficiálne na starobu. Po jeho úmrtí sa objavil v košickej tlači článok pod názvom Miklošov smútok, z ktorého citujem priamo:
„za ten čas sa jeho meno medzi väzňami natoľko spojilo s pojmom väznice, že názov väznice sa v kruhu nižšej vrstvy ľudí desiatky rokov vnímal len ako „Miklós“. Meno „Miklós“ teda nebol len pojem, ale reálny, ústne povedaný názov jedného málo obľúbeného nápravnovýchovného zariadenia, lebo zle je, ak sa človek dostane do „Miklósa.“
Legendárne pomenovanie objektu mestskej väznice ako „Miklós“ však ostalo aj naďalej. V roku 1911 budovu od mesta prevzalo Východoslovenské múzeum. V období I. ČSR aj úradné dokumenty uvádzali tento objekt v poslovenčenej podobe ako „stará väznica Mikuláš“. Istú dobu väznici dokonca hrozilo zbúranie, avšak vďaka nadšeniu a pomoci niektorých uvedomelých košických občanov, medzi inými aj vtedajšieho riaditeľa Východoslovenského múzea dr. Josefa Poláka, bola budova zachránená.
Postupne prešla obnovou a bola v nej zriadená prvá expozícia dejín mesta. Koncom 20. storočia pracovníci múzea pripravili novú expozíciu Košické storočia a v tejto sčasti upravenej podobe ju môžete vidieť dodnes. Ak Miklušovu väznicu navštívite, určite si spomeňte na Franza Miklóssyho, ktorý dal nevedomky pomenovanie celému objektu a neskôr aj celej ulici. Jedinou škodou je, že dodnes nemáme ani nepoznáme jeho podobu.
Autor: PhDr. Richard Papáč – Východoslovenské múzeum v Košiciach