Dnes navštívime Barkóczyho palác, ktorý nájdete na Hlavnej 48 v Košiciach.
Barkóczyho palác bol postavený na mieste, kde predtým stáli dva stredoveké domy. Po roku 1710 ich kúpila grófska vetva rodiny Barkóczy. Z nich je dodnes veľmi známy František Barkóczy, ktorý sa stal jágerským biskupom. Práve z jeho iniciatívy sa začala stavba honosnejšieho paláca, ktorý mal byť dôstojným košickým sídlom pre neho a jeho súrodencov s rodinami.
Stavba bola dokončená v roku 1754 v štýle baroka. V tom čase vzbudzovala veľkú pozornosť a obdiv miestnych, ale i cudzincov a dodnes je považovaná za klenot barokového umenia v Košiciach. Vynímala sa medzi susednými domami svojou veľkosťou a krásou. Jej fasáda je delená šiestimi pilastrami vysokého rádu, ktoré sú zakončené štylizovanými hlavicami a zdobené girlandou kvetov. Unikátny je aj vstupný portál. Po jeho bokoch sú dva hermové pilastre s postavami atlasov, nad ktorými je na troch krakorcoch balkón s prehnutým kamenným zábradlím.
Po stranách balkónu sú levy držiace erby a nad nimi sú okná zdobené lomenými rímsami. Nejde však už o pôvodné plastiky levov s erbami, tie boli zničené majiteľom začiatkom 20. storočia. Tieto zvieracie postavy na budove dlhší čas absentovali a až rozsiahla rekonštrukcia objektu v 80-tych rokoch prinavrátila levov na priečelie budovy. Vľavo drží erb rodu Barkóczy, vpravo erb s obdĺžnikovým deleným poľom, s dvoma zemskými znakmi – Rakúska s dvojhlavou orlicou a dvojchvostým českým levom. Na poschodie vedie široké schodište s kamenným kužeľkovým zábradlím a s prázdnymi nikami v stenách. V dvorovej časti pavlače vidno zaujímavé ozdobné kamenné krakorce. Zadné krídlo domu bolo dostavané v poslednej tretine 18. storočia. Dvor je oddelený od susedného domu vysokým múrom. Priechod je zaklenutý pruskou klenbou.
Vráťme sa ale ešte k minulosti Barkóczyho paláca. Po Františkovi dom zdedili synovia jeho brata Jána – Ján a František. Oni poskytli palác ako ubytovanie pre mladého princa Ferdinanda na prelome rokov 1805/1806. Ferdinand bol syn rakúsko-uhorského cisára Františka a neskôr sa stal nasledovníkom trónu. František zabezpečil svojim deťom ochranu v Košiciach po porážke svojho vojska v napoleónskych bitkách.
Po smrti vyššie spomínaných bratov Františka a Jána dedičstvo prešlo na Jánovho syna, tiež Jána. Ján Barkóczy sa v roku 1844 stal prvým predsedom košickej sporiteľne. Jeho dcéra Helena sa v roku 1860 vydala za zemplínskeho šľachtica, grófa Vojtecha Hadika a dedičstvo prešlo na ich deti. Preto sa dnes palácu hovorí i Hadik-Barkóczyho palác. Z početných synov manželstva iba dvaja, Alexander a Vojtech, udržiavali kontakty s Košicami, no trvalo tu nežili. Po smrti rodičov sa majiteľom paláca stal najstarší z bratov, gróf Ondrej Hadik. Ako komorník a predseda maďarského parlamentu však žil trvalo v Budapešti, a preto palác po roku 1918 predal. Jeho novým majiteľom sa stal obchodník s kožou Ignác Gelmann.
Po zoštátnení sa Hadik-Barkóczyho palác stal v roku 1945 majetkom mesta. Zo známejších prevádzok tu mal v minulosti dlhšiu dobu svoj obchod s textilom Michal Putankó (majiteľom susedného severného domu, dnes Hlavná č. 50, sa stal v roku 1897 a po vojne sa do jeho vlastníctva dostal i druhý dom severne od paláca – Hlavná č. 52). Po roku 1930 tu bol bufet údenára Alexa Jaszuscha, v ktorom od konca 30-tych rokov bola reštaurácia Otta Lescha (1909 – 1948, hostinec Lesch, fungoval niekoľko desaťročí). V druhej polovici 40-tych rokov až do znárodnenia ju ako reštauráciu Kriváň prevádzkoval Anton Šarkáň. Po znárodnení sa z nej stala krčma a od roku 1980 v nej sídlila prvá košická pizzéria.
V roku 1994 sa do jej priestorov presunula zo Starej radnice Verejná knižnica Jána Bocatia, s historickým a cenným knižným fondom týkajúcim sa dejín mesta Košice.
Autor: HistoricKE