Po poslaneckom schválení v októbri a odkúpení Košickým krajom koncom tohto roka bude nasledovať náročné vysporiadanie a administratíva. Prvé stavebné práce v areáli bývalých kúpeľov by sa mohli začať v roku 2023, hovorí košický župan.
Keď po 600 metroch potom, čo vojdete zo západu do Sobraniec, odbočíte ostro doprava a po ľavej strane miniete schátraný hotel Morské Oko, dostanete sa na Kúpeľnú ulicu. O dve minúty neskôr ste v bývalých slovenských Karlových Varoch – Sobraneckých kúpeľoch.
Neskôr ma župný poslanec Štefan Staško upozorní, že areál nikdy nemal oficiálny štatút kúpeľov, ale Odborného rehabilitačného ústavu. Ale poďme po poriadku.
Kúpeľný areál dnes pripomína skôr les ako lesopark. Po pravej strane cesty chátrajú, zarastené náletovými stromami a krovinami, pôvodné kúpeľné budovy. Medzi nimi sú roztrúsené opustené staré lavičky a altánky prepojené pozostatkami zvetraných chodníkov. Niekedy slávne kúpele sú nefunkčné a opustené už viac ako dvadsať rokov.
Pozemky okolo budov spravujú štátne lesy. Upozorňuje na to aj množstvo náučných tabúľ, vyrezávaných drevených zvieratiek a poľovníckych stánkov. Ako napríklad soška svätého Huberta nad pololežiacim jeleňom v malom altánčeku, ktorý má v kuši zastrčenú kyticu umelých kvetov. Prečo nie.
Za budovami kúpeľov je prameň s liečivou kyselkou, cez víkend pri ňom parkujú desiatky áut z celého regiónu. Žriediel prameňov je tu päť, funkčný a verejne prístupný ostal iba tento jeden. Jeho voda je podľa historických záznamov aj slov miestnych výnimočná.
Obsahuje desaťkrát viac sírovodíka ako minerálna voda v Piešťanoch, čo ju robí vynikajúcou pre rehabilitáciu reumatických, zápalových a cievnych ochorení. Jeden z prameňov, takzvaný očný, sa dokonca používal aj na zotavovanie z očných chorôb a úrazov.
Keď košická župa zverejní informáciu, že sa kúpele chystá odkúpiť, okamžite vyrazím. Fotil som už niekoľko starých budov a kúpeľov pred ich rekonštrukciou. Nechcem si nechať ujsť zážitok v tichosti a pokoji sa prejsť pôvodnými polorozpadnutými budovami, na ktorých sa magicky podpísal zub času a ktoré sú plné čarovne spustnutých interiérových zákutí a bizarných artefaktov.
No v momente, keď sa chystám cez rozbitú sklenenú výplň dverí vstúpiť do prvej kúpeľnej budovy, pochopím, že dnes to zas až taký pohodový urbex nebude.
Okolo budovy sa v rýchlom tempe preženie mediálny kolektív košického župana Trnku. Snažia sa držať krok so súčasným správcom areálu, ktorý im robí obhliadku. To je ale náhodička.
„Idete s nami?“ pýta sa predsedova hovorkyňa Anna Terezková. „O pol jedenástej máme naplánované rozhovory.“ Zaradím sa medzi RTVS a Nový Čas a idem. Pofotím neskôr.
Správca nás v rýchlom tempe prevedie niekoľkými budovami. Jednoznačne najcharizmatickejšia je presklená budova s prameňom. Je plná jesenného svetla a vajcového, sírovodíkového pachu. Vychádza zo zatopeného suterénu so starou minerálnou vodou. Štvorcový stredový otvor obklopujú kovové konštrukcie. Trochu to pripomína prázdny botanický interiér zimnej záhrady. Rastliny na kúpeľnú budovu roky útočia zvonka. Celú ju obopínajú.
Po prehliadke ďalších rehabilitačných a ubytovacích viac či menej schátraných kúpeľných objektov sa dostaneme k poslednej zastávke. Pomerne dobre zachovanej Varádyho vile zo začiatku 20. storočia, kde sídlilo samotné rehabilitačné oddelenie kúpeľov.
„Vo vnútri budov som bol prvýkrát, ako sme predpokladali, je tu roboty ako na kostole. Ale to nás neodrádza. Radi by sme ich znova volali Sobranecké kúpele. Nie bývalé, ale súčasné, existujúce. Urobíme všetko pre to, aby sme ich znova obnovili a vrátili im slávu, ktorú mali, aby sme znova mohli byť hrdí na to, že v tomto kraji máme naše Karlove Vary,“ hovorí košický župan Rastislav Trnka po obhliadke pred vilou Varády.
Košický samosprávny kraj minulý týždeň informoval, že má záujem areál bývalých kúpeľov kúpiť za 769-tisíc eur a začať s ich revitalizáciou.
„V roku 2004, keď spoločnosť, ktorá kúpele vlastní dnes, bol znalecký posudok na jeden milión eur. My sme si nechali urobiť náš vlastný a podarilo sa nám dohodnúť cenu 769-tisíc. Z nášho pohľadu ide o najnižšiu možnú a zároveň primeranú cenu, na ktorej sme sa vedeli s likvidátorom, keďže spoločnosť je v likvidácii, dohodnúť,“ vysvetľuje Trnka.
O návrhu kúpy Sobraneckých kúpeľov bude krajské zastupiteľstvo rokovať 25. októbra. Trnka verí, že poslanci návrh podporia.
„V novembri by mohli byť nehnuteľnosti zapísané na našich listoch vlastníctva. Začneme rokovania so Štátnymi lesmi Slovenskej republiky, ktoré vlastnia pozemky okolo budov, aby sme všetko riadne majetkoprávne vysporiadali. A budeme musieť riešiť aj ďalšie pozemky v tomto areáli so Slovenským pozemkovým fondom. Súbežne spustíme obchodnú súťaž, ktorá odpovie na to, aké funkcie a služby okrem kúpeľníctva by mal mať tento areál. Architektonická súťaž potom ukáže, ako by to tu celé malo vyzerať,“ povedal košický župan.
Celý projekt bude manažovať novovytvorená spoločnosť Košického samosprávneho kraja, ktorá podľa Trnkových slov bude musieť nájsť investora na dobudovanie zvyšku areálu. Časť peňazí na obnovu sa pokúsi kraj získať aj z eurofondov.
„Predpoklad, kedy by sa malo niečo reálne zača stavať a prakticky robiť, je podľa mňa rok 2023. A to hovoríme o dosť optimistickom termíne. Je potrebné zlegalizovať všetky pramene, urobiť množstvo administratívnych úkonov, aby sa to všetko mohlo znovu používať na kúpeľníctvo,“ dodáva Trnka.
„Keď začiatkom roka Košický samosprávny kraj schvaľoval kúpu kúpeľov Turzovka, vystúpil som a upozornil aj na vhodnosť akvizície Sobraneckých kúpeľov. Hlavne z dôvodu jedinečného prameňa minerálnej vody. Fandili tomu poslanci viacerých regiónov vrátane košických. Sám som bol prekvapený, ako rýchlo to všetko išlo,“ hovorí krajský poslanec za okres Sobrance Štefan Staško.
„Náš prameň je unikátny kvôli svojmu zloženiu. Ide o stredne mineralizovanú kyselku s bohatým obsahom lítia. Je veľmi vhodný pre ochorenia, ako je napríklad osteoporóza, na hojenie zlomenín, poúrazové a posttraumatické stavy. Máme tu aj očný prameň. Niekedy sa dokonca voda odtiaľto fľašovala a vozila v slame na drevených vozoch do Budapešti. A vraj je to veľmi dobrá voda aj po opici,“ dodáva Staško.
HISTÓRIA SOBRANECKÝCH KÚPEĽOV
►štyri soľné pramene sa v kronike michlovského grófa Sztarayho spomínajú už v roku 1336
►v čase ich objavenia ich mnísi využívali na liečbu chudobných
►v roku 1400 už boli Sobrance chýrnym kúpeľným mestečkom, poplatok za kúpanie 4 grajciare bol rovnaký pre bohatých aj chudobných
►schádzal sa v nich údajne celý svet, od toho pochádza aj názov mesta Sobrance – schádzať sa, zhromažďovať sa, zobrať sa
►v roku 1769 David Zolnay uvádza, že liečivý prameň v Sobranciach má takú silu, že lieči dnu aj ochrnutie
►v roku 1830 doktor Russay uvádza, že kúpele už majú 42 izieb, ich nový majiteľ gróf Ján Butler v tom období rozširuje ich kapacitu na 100 izieb, kúpele sú na vrchole svojej slávy, známe široko ďaleko, žiadané a vyhľadávané, navštevujú ich hostia z Poľska, Moldavska a Ruska
►v polovici 19. storočia navštevuje kúpele v sezóne približne 500 hostí, podáva sa 120 kúpeľov denne a okrem pitia liečivej minerálnej vody sa tu robia aj bahenné zábaly
►v roku 1880 je v kúpeľnom dome zriadený bazén, voda z troch prameňov sa fľašuje a rozváža do celého Uhorska, využíva sa aj sila štvrtého – očného prameňa
►kúpele majú svojho stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu, využívajú sa ako sezónne letné kúpele od 15. mája do 15. septembra a počas sezóny sa tu lieči až 1100 hostí
►za prvej Československej republiky počet hostí ďalej narastá, ale počas druhej svetovej vojny sú kúpele úplne zničené
►v roku 1948 sú zaradené medzi kúpele miestneho významu a odovzdané do správy Okresného národného výboru v Sobranciach
►v roku 1960 je okres Sobrance zrušený a kúpele prechádzajú do správy Komunálnych služieb ako takzvané očistné kúpele
►v roku 1972 sa tu v rámci Okresného ústavu národného zdravia zriadi lôžkové Fyzitricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie
►od roku 1992 spravuje kúpele Nemocnica s poliklinikou Sobrance, ktorá ich v roku 1997 odovzdáva Odbornému rehabilitačnému liečebnému ústavu
►v roku 2002 prechádza kúpeľný areál pod Fond národného majetku a následne pod mesto Sobrance, ktoré kvôli tomu v roku 2003 zakladá akciovú spoločnosť mesta – Východoslovenskú kúpeľnú a liečebnú spoločosť mesta
►v roku 2004 je prevádzka kúpeľov ukončená a od roku 2006 sú budovy bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve