Študenti, nedajte sa oklamať! Práca na skúšku je protizákonná

Takzvaná práca „na skúšku“ je v poslednej dobe už bežne zaužívanou praxou. Najprv si zamestnávateľ uchádzača na niekoľko hodín, respektíve dní vyskúša, a až potom s ním uzatvorí dohodu alebo zmluvu. Takýto systém využíva čoraz viac zamestnávateľov, a to najmä v gastronomickej oblasti či v rôznych malých obchodíkoch.

Často sa stáva, že uchádzač „skúškou“ neprejde a za odpracovaný čas nedostane žiadnu odmenu. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch je to tak aj u uchádzačov, ktorí sa nakoniec v danej práci reálne zamestnajú. Podobné skúsenosti má aj dvadsaťšesťročná Mária z Prešova.

„V našom odvetví je to podľa mňa skoro samozrejmosť, ale maximálne tak na tri hodiny. Nikdy v živote mi to však nezaplatili,“ priznala sa Mária, ktorá pracuje ako čašníčka.

A práve čašníci, kuchári či zmrzlinári sa s týmto problémom stretávajú najčastejšie. Keď neprídu na skúšku, nedostanú príležitosť zamestnať sa. Všetko by bolo v poriadku, keby takáto „skúška“ nebola načierno – bez podpísanej dohody, bez stanovej hodinovej mzdy a podmienok.

„V prípade, ak sa rozprávame o tom, že ide o závislú prácu vykonávanú mimo pracovného pomeru, poprípade mimo niektorých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tak v takomto prípade ide o porušovanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,“ uviedla hovorkyňa Inšpektorátu práce Košice Veronika Cicmanová.

Zamestnávatelia sa tým pádom dopúšťajú hrubého porušovania zákona. Podľa Cicmanovej má zamestnávateľ možnosť prijať nového človeka do zamestnania na trojmesačnú skúšobnú dobu. Za toto obdobie už musí zistiť, či je alebo nie je dotyčný vhodný na danú pozíciu. V prípade, že sa mu nový zamestnanec nepozdáva, môže s ním bez udania dôvodu pracovný pomer rozviazať.

Problém však nastáva pri študentoch, ktorí si nehľadajú trvalé zamestnanie, ale len brigádu na leto. Vtedy s nimi zamestnávatelia nechcú hneď uzatvárať dohody, ale najprv si ich zoberú na „skúšku“.

„Mala som takúto zlú skúsenosť, spýtala som sa cez leto, asi ako osemnásťročná, v reštike v Prešove, či by ma nevzali. Oni, že jasne, príď zajtra na skúšku. Tak som im tam behala od šiestej večer do uzávierky zadarmo. A potom nazdar. Cítila som sa využitá, fakt nepríjemné. Myslím si, že zaplatiť sa má, aj keď málinko, ale proste je to fér,“ prezradila Elena Fialková.

Podľa Cicmanovej by uchádzačovi malo byť hneď podozrivé, keď začne pracovať, no žiadnu písomnú dohodu zatiaľ nepodpísal. Na zamestnávateľa by mal v tomto smere začať tlačiť. Ináč sa môže stať nielen to, že neuvidí svoje peniaze, ale o ďalšie aj príde.

„Zamestnanec by mal v prvom rade apelovať, aby s ním zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu, poprípade niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pretože v takom prípade, ak vie, že ide o prácu na takzvanú skúšku, poprípade vie, že ide o nelegálnu prácu, dopúšťa sa priepustku, za ktorý by inšpektorát práce mohol uložiť takémuto kvázi zamestnancovi, ktorý už vykonáva závislú prácu, pokutu až do výšky 331 eur,“ uviedla hovorkyňa.

Ani zamestnávateľ by v tomto prípade neobišiel na prázdno. Dopustil by sa totiž porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania, za čo by mu inšpektorát práce mohol udeliť sankciu v rozpätí od 2000 do 200-tisíc eur.

Čo sa týka vymáhania výplaty za odpracované hodiny, ide o veľmi zložitý proces. V prvom rade musí mať „podvedený uchádzač“ nejaké dôkazy, že na danej prevádzke pracoval. Evidencia jeho pracovného času totiž neexistuje a kolegovia sa mu to často boja dosvedčiť. V prípade, že sa však niekto taký nájde, peniaze si môže vymôcť v občiansko-právnom spore.

Ale povedzme si pravdu, kto by už vymáhal sumu, ktorá sa pohybuje na úrovni ledva presahujúcich desať eur. Toľko totiž v priemere zarobí čašník za dve, tri hodiny na prevádzke. Zamestnávatelia potom nemajú problém zobrať na skúšku aj ďalšieho potenciálneho zamestnanca.

„Bola som v práci najprv tri dni na skúšku, potom dva týždne na zaškolenie a až potom ma vzali na stálo. Tri dni som tam bola len tak, potom dva týždne na dohodu, a potom už na zmluvu. Hneď sa mi to nepozdávalo, že mám chodiť tri dni bez papiera zadarmo robiť, i keď veľa som tam toho neurobila. Ale aj tak, tri dni po desať hodín je dosť,“ opísala svoju skúsenosť Veronika zo Spišských Vlách.

Najlepšou prevenciou proti takémuto využívaniu študentov je spolupráca s inšpektorátom práce. V okamihu, keď je uchádzačovi o zamestnanie niečo podozrivé, napríklad keď pracuje bez zmluvy či dohody, alebo mu zamestnávateľ nechce vyplatiť sumu za odpracované hodiny, mal by sa čo najrýchlejšie obrátiť na inšpektorát. Pri porušovaní zákona tak môže zamestnávateľa prekvapiť mimoriadny tím kontrolórov.

„Inšpektorát práce má špeciálne oddelenie Kobry, ktoré sa venuje práve odhaľovaniu nelegálnej práce a porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Je to špeciálny tím v každom kraji, kde zamestnanci inšpektorátu kontrolujú len to nelegálne zamestnávanie. A to každý deň, nielen pracovné dni, ale aj počas sviatkov, cez deň, aj večer,“ upresnila Cicmanová.

V prípade, že uchádzač o zamestnanie privolá tím Kobry, nebude už sankciovaný. Zamestnávatelia sa pri takýchto kontrolách veľmi často obhajujú tým, že nových zamestnancov nahlásia aj do zdravotnej, aj do sociálnej poisťovne, no oni do práce nakoniec neprídu. Odhlásenie z poisťovní však podľa inšpektorátu nie je žiaden problém a ide len o zbytočné výhovorky zo strany prevádzky.

Veľmi často sa zamestnávatelia vyhovárajú aj na to, že nedochádza k reálnemu výkonu práce, pretože nových ľudí len oboznamujú s právami a povinnosťami. V iných prípadoch vraj došlo k chybe zamestnanca, ktorý to mal na starosti a neskoro, poprípade vôbec, (ne)nahlásil novú silu do registra sociálnej poisťovne.

„Je pravda, že už sa zamestnávatelia polepšili, aspoň podľa štatistických údajov, ktoré si každoročne robíme, je klesajúca tendencia. Ale nelegálne zamestnávanie tu stále je. A to hlavne preto, že ľudia sú ochotní takto pracovať,“ poznamenala Cicmanová.

Nie každý však vie, že ho zamestnávateľ neprihlásil do poisťovní, iní si možno myslia, že skúšobná doba na pár hodín bez zmluvy či dohody je v poriadku. Opak je však pravdou. Ide o nelegálne zamestnávanie. Pracovníci inšpektorátu práce preto odporúčajú, aby ľudia na takéto podmienky vôbec nepristupovali. A ak už k tomu dôjde, tak aby apelovali na uzatvorenie zmluvy alebo sa obrátili na príslušný inšpektorát.

Autorka: LEA HEILOVÁ