Väčšina Slovákov nasleduje gregoriánsky kalendár, pre pravoslávnych je však nosný juliánsky. Duchovný vysvetlil, prečo to platí aj v súčasnosti.
Pravoslávni veriaci vstupujú do sviatočného obdobia Christovho narodenia. Svoje sviatky dodržiavajú podľa termínov juliánskeho kalendára, ktorý 46 rokov pred naším letopočtom zaviedol rímsky vodca Julius Ceasar. Pre pravoslávnych je tak 6. január ekvivalentom 24. decembra. Narodeniu Pána predchádza podľa kňaza Petra Soroku z Osadného 40-dňový pôst. Striedme obdobie ukončí slávnostná vigília:
„Vrchol celého nášho bohoslúženia predstavuje 25. december. Vtedy uzatvárame ten náš celý bohoslužobný cyklus tohto sviatku, v gregoriánskom kalendári je to 7. januára. Tomu všetkému predchádza viacero bohoslužieb, ktoré začínajú prakticky už večera predchádzajúceho dňa – teda 6. januára. Je to z toho dôvodu, lebo Boh, keď tvoril svet, povedal: „A bol večer a bolo ráno, deň prvý, druhý...“ a tak ďalej. My považujeme, že už z večera sa začína ten náš bohoslužobný deň.“
Zatiaľ čo rímskokatolícki kresťania majú na Štedrý večer polnočnú omšu, pravoslávni kňazi slúžia slávnostnú bohoslužbu v byzantskom obrade zvanú Kráľovské časy.
„Deň pred sviatkom Narodenia Spasiteľa slúžime takzvané Kráľovské časy alebo Cárske časy. To sú také hodinové liturgie, ktoré sú aj bežne v roku, ale tieto majú napríklad aj špecifické piesne venované narodeniu Christa. Patria medzi ne napríklad žalmy, ktoré boli síce v Starom zákone, ale už vtedy hovorili o narodení Krista, narodení Mesiáša. Naši svätí otcovia, ktorí zostavovali tieto bohoslužby, tam vložili charakteristické piesne zvané stichíry či tropáre,“ vysvetlil Soroka.
Nasleduje liturgia Bazila Veľkého s večerňou. Kňazi sa zvyčajne postia do jej slávenia. Odlišuje sa tým, že je dlhšia a slúži sa len desať ráz v roku.
„Potom máme večeru, takú sviatočnú večeru. No a po nej nasleduje taká bohoslužba, ktorá sa tiež slúži aj bežne v roku. Tentokrát je to veľké povečerie. Tam sa opäť, už takým slávnostným spôsobom, oslavuje to narodenie Krista. Je to viac radostné a plné prežívanie tohto sviatku. Potom nasleduje utreňa. To je ranná bohoslužba. Ona sa väčšinou slúži ráno, ale v tomto prípade je to aj v noci. Malo by to byť vlastné také bdenie od večera do rána,“ opisuje duchovný.
Väčšina Slovákov nasleduje gregoriánsky kalendár, no pre pravoslávnych je nosný ten juliánsky. Kňaz Peter Soroka pre Košice Online vysvetlil, prečo ho cirkev rešpektuje hneď z viacerých dôvodov:
„Tento starý kalendár zostavil Julius Ceasar ešte pred narodením Spasiteľa. Niektorí hovoria, že je to pohanský kalendár, lebo on bol pohan. Ale pre nás je to kalendár, ktorý určuje všetky naše cirkevné sviatky. Naši svätí otcovia plánovali všetky bohoslužby k tomuto juliánskemu kalendáru. Podľa neho sa riadi aj Veľká noc či iné dôležité cirkevné sviatky.“
Zaujímavé je aj číslovanie kalendára. Napríklad november je pre pravoslávnych deviatym mesiacom v roku, pretože číslo 9 sa po grécky povie enéa. Juliánsky kalendár odlišne datuje aj začiatok Nového roka.
„Židia počítali čas od stvorenia sveta. Prvý deň v roku bol prvý marec. To znamená, že rok sa začínal marcom a nie januárom. Potom v 16. storočí prišiel rímsky pápež Gregor, ktorý zostavil nový kalendár, ktorý dnes nazývame gregoriánsky, a podľa ktorého sa dnes riadi svet. Zmienený kalendár je k dnešnému storočiu posunutý o 13 dní, pretože vtedajší pápež pri zostavovaní kalendára vynechal 10 dní. Rokmi sa tento počet navýšil, ako som už spomenul, na 13 dní. Preto my, pravoslávni hovoríme, že my nemáme sviatky 7. januára, ale 25. decembra a dodržiavame to, čoho sa držali aj naši predkovia,“ ozrejmil Soroka.
Všetkým veriacim bez rozdielu však duchovný otec prináša zamyslenie počas týchto sviatočných dní:
„Mali by sme žiť v tom, že nielen, že máme nejaké stretávanie sa rodiny počas tých Vianoc, alebo že máme dostať nejaké darčeky. Hlavné je to, aby bol v našich srdciach Spasiteľ, ktorý sa rodí, a ktorý prišiel tu na svet, aby ho zachránil a spasil. Mnohí oslavujú Vianoce, ale neuvedomujú si, že my vlastne oslavujeme sviatok Narodenia Spasiteľa. Toto by som zaželal všetkým nám bez rozdielu, akej viery sme, aby každý z nás prežíval to Narodenia Krista.“
Vo štvrtok (8.1.) vzdajú pravoslávni kresťania úctu Panne Márii a v piatok (9.1.) si pripomenú pamiatku svätého archidiakona a prvého mučeníka Štefana.