Kresťania si pripomínajú príchod mudrcov z východu, krst Ježiša v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Vzhľadom na to, že pravoslávni veriaci sa riadia podľa juliánskeho kalendára, 6. januára začínajú sláviť Vianoce. Po minulé roky sa v dopoludňajších hodinách zvykne uskutočniť svätá liturgia. Podvečer sa veriaci zúčastňujú bohoslužieb známych ako Veľké povečerie. Kvôli zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii je však pozastavené verejné slávenie bohoslužieb.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí 40-dňové obdobie pôstu pred Vianocami, počas ktorého veriaci dodržiavali zdržanlivosť od mäsa a mliečnych výrobkov. Pravoslávni pripravujú Štedrú večeru z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Jej súčasťou je aj chlieb, med a cesnak.
V nasledujúci deň 7. januára slávia veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista), pričom predpoludním sa zúčastňujú slávnostnej svätej liturgie. 8. januára nasleduje sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvého mučeníka Štefana.
Zjavenie Pána
Kresťania dnes slávia Sviatok Zjavenia Pána, ktorý je známy aj pod názvom Traja králi. Veriaci si pripomínajú zjavenie Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna.
Na východe sa tento sviatok slávi od 3. storočia. Jeho podstatou je pripomienka troch zázrakov – príchod mudrcov z východu, krst Ježiša v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Na západe sa kladie dôraz na poklonu mudrcov Ježišovi, ktorí sa nazývajú aj traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár.
Ako vysvetlila Konferencia biskupov Slovenska, príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi poukazuje na to, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov:
„Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.“
Súčasťou tohto sviatku bolo po minulé roky aj tradičné posvätenie príbytkov. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B. Ide o skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok. V kostoloch sa zvykne požehnávať voda, ktorú si veriaci berú domov.
Zdroj: TASR