Počas Veľkej noci, najstaršieho a najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, si veriaci pripomínajú finále života Ježiša Krista. Jeho umučenie, smrť a vzkriesenie. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení. Slávi sa vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Tento rok sa zmenili aj tradičné pomenovania dní Veľkého týždňa.
Úpravy v tradičných názvoch dní sú podľa hovorcu Konferencie Biskupov Slovenska (KBS) Martina Kramaru snahou o väčšiu vernosť latinskému originálu. Nové pomenovania sú totiž bližšie výrazom v omšovej liturgickej knihe Rímsky misál.
Nové vydanie tejto liturgickej knihy platí od 1. januára 2022 a jeho slovenské vydanie už uvádza názvy sviatkov po novom. Tradičné vyjadrenia v bežnej komunikácii však nestrácajú svoju platnosť. Podľa Kramaru nie je cieľom tieto tradičné názvy vytlačiť. Kto však chce a mal by hovoriť liturgicky presne, ako napríklad kňazi, bude používať nové termíny z misála.
Svätý týždeň, ktorý sa nazýva aj tichý alebo veľký, začína Kvetnou nedeľou. Tento rok sa slávila 10. apríla. Podľa nového znenia liturgickej knihy - Rímskeho misála sa Kvetná nedeľa premenovala na Palmovú nedeľu.
Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov, známych symbolov jari - bahniatok.
V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, po novom nesie názov Štvrtok svätého týždňa. Názov má údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde Ježiša Krista zatkli potom, čo ho zradil Judáš.
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12-tim mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje takzvané myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania).
Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľký týždeň pokračuje Veľkým piatkom, ktorý sa po novom nazýva Piatok utrpenia Pána. Je to deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a Ježišovu smrť. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.
Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Asi 40 štátov uznáva Veľký piatok ako sviatok pracovného pokoja.
Biela sobota, ktorá sa tento rok zmenila názov na Svätú sobotu, je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa na Bielu sobotu za bežných okolností mimo pandémie veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.
Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jej nový názov je Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu. Na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Veľkonočný pondelok po novom Pondelok vo veľkonočnej oktáve je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody.
Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu na korbáč.
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na Slovensku sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.
S vítaním jari, príchodom Vesny, súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.
Zdroj: tasr/wikipedia/kbs.sk