Prečo sú farby mesta Košice modrá a žltá?

KošiceHistoricKE

V mesiaci máj si už tradične pripomíname Dni mesta Košice a ani tohto roku tomu nebolo inak. Súčasťou osláv je každoročne aj slávnostná výzdoba Hlavnej ulice vrátane vyvesenia mestských zástav v modro-žltých farbách, utvorených na základe vlajky mesta Košice. Práve tieto sa v súvislosti s aktuálnym dianím na Ukrajine stali kameňom úrazu, keďže niektorí komentujúci na sociálnych sieťach si ich pomýlili práve s ukrajinskými vlajkami.

Foto
IV. erbová listina Košíc z roku 1502 / Košice estránky

V prvom rade je potrebné poznamenať, že témou používania mestských vlajok v Košiciach sa doteraz podrobne nezaoberal žiaden z historikov a keďže hlbší výskum si vyžaduje viac času, v dnešnom článku priblížime aspoň to, čo už vieme z dostupnej literatúry a našich zistení. Základom košického erbu, z ktorého je odvodená aj vlajka, sú znaky šľachtického rodu Anjuovcov. Po vymretí Arpádovcov na začiatku 14. storočia to bol Karol Róbert z talianskej kapetovsko-anjuovskej dynastie, ktorý zasadol na uhorský trón. Ako cudzí panovník mal problém udržať si dôveru uhorských magnátov a šľachty, s ktorými musel súperiť o moc. Tieto boje vyvrcholili v júni v roku 1312, kedy sa odohrala bitka pri Rozhanovciach v blízkosti Košíc, v ktorej aj vďaka pomoci a podpore Košičanov Karol Róbert dokázal svojich protivníkov poraziť.

Košičania si tak získali priazeň Anjuovcov, ktorí mesto štedro odmeňovali v podobe viacerých privilégií a výsad. Medzi výsadami bola možnosť voliť si richtára, farára či hospodárske výhody, ako napríklad právo skladu, zabezpečili, že Košice v hierarchii uhorských miest získali pozíciu druhého najmocnejšieho mesta po Budíne. Fakt, že Košice majú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu spomedzi všetkých miest na Slovensku svedčí o priaznivých podmienkach pre rozvoj mesta v stredoveku.

Foto
Štít delený na tri polia. V modrej hlave tri zlaté ľalie, v ľavej polovici sedem ráz strieborno-červeno deleného stredného poľa ľavá polovica strieborného, strácajúceho sa obráteného zlatokorunovaného orla so zlatým, ďatelinkovo zakončeným perizoneom a v zlatej zbroji. V modrej päte štítu šikmá sedemkrát zlato-červeno štiepená niť, sprevádzaná hore jednou a dolu dvoma zlatými ľaliami / Heraldický register SR

Najznámejšia výsada, ktorá bolo Košiciam v tomto období udelená, bolo vydanie tzv. armálesu – erbovej listiny, ktorá je v súčasnosti najstaršou zachovanou listinou tohto typu v Európe. Do roku 1502 Košice získali ďalšie tri vylepšujúce listiny, ktoré postupne formovali erb do jeho dnešnej podoby. Anjuovskí panovníci v štíte erbu mesta použili zlaté (žlté ľalie) v modrom poli, čo malo symbolizovať ich rodový erb. Práve modrá a žltá sa stali farbami mesta.

V stredovekých listinách nachádzame zmienku o použití košickej mestskej zástavy v roku 1405. V tom čase panoval kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý nielenže potvrdil Košiciam privilégiá udelené Anjouovcami, ale ich aj rozšíril. V roku 1405 pozval Košičanov na budínsky snem. Košického richtára na snem palatína a provinciála sprevádzalo 24 vojakov pod mestskou zástavou. Vzhľadom na tradíciu a pravidlá vtedajšej heraldiky sa možno domnievať, že na zástave neboli vyobrazené len farby, ale aj samotný erb mesta.

Foto
Sprievodca mesta Košice z roku 1957 / HistoricKE

Je ťažké zistiť, kedy sa mesto neoficiálne rozhodlo, pre modro-žlté farby, ktoré symbolizujú mesto Košice. Tradícia ale môže siahať až do stredoveku. Na košických sprievodcoch z 20. storočia sa vyobrazujú farby Košíc ako modro-žlté.

Foto
Sprievodca po Košiciach z roku 1982  / HistoricKE

Zákonom Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v § 1b „Symboly obce“ je dané, že obec má právo na vlastné symboly. „Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.“

V tomto paragrafe o symboloch obcí sa tiež uvádza, že obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.

Na Košice sa vzťahuje zákon 401 Slovenskej národnej rady z 1. októbra 1990 o meste Košice. V paragrafe 19 sa spomína, že symbolmi mesta sú erb mesta, vlajka a zástava mesta, pečať mesta, znelka mesta. Vyobrazenie, opis a používanie symbolov mesta ustanovuje nariadenie mesta. Podľa paragrafu 11 tohto zákona, primátor mesta uchováva vlajku mesta a pečať mesta a používa mestské insígnie.

Súčasne mestské symboly Košíc boli heraldickou komisiou schválené v roku 1991 a odvtedy možno považovať košickú modro-žltú vlajku v strede s erbom mesta a zástavu oficiálne za jeden zo symbolov mesta. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach ustanovilo všeobecne záväzné nariadenia (VZN) o symboloch mesta v roku 2015. Podľa neho sú symbolmi Košíc erb, vlajka a zástava a tiež pečať. Farbami mesta sú žltá (respektíve zlatá) a modrá.

„Vlajka mesta Košice sa skladá z horného žltého a dolného modrého poľa. V jej strede je erb mesta Košice. Pomer strán vlajky je 2:3,“ píše sa v dokumente. Zástava mesta Košice je mestským symbolom utvoreným podľa vlajky, pričom sa v nariadení jasne definuje, že môže byť použitá aj bez erbu mesta Košice, iba vo farbách mesta Košice, pevne spojená so žrďou.

 

Mgr. Dana Kušnírová

Komentáre