Po minulotýždňovom článku o Korčuliarskom pavilóne si dnes predstavíme ďalšiu zaujímavú košickú stavbu postavenú pred 110 rokmi, teda v roku 1909.
Novosť a atraktívnosť pohyblivých fotografi spôsobili rýchle a masové šírenie a film si v krátkom čase podmanil celú Európu. Pre potreby kín sa najčastejšie upravovali staré verejné budovy alebo sa improvizovalo v kaviarňach, v Košiciach sa spočiatku premietalo v sále hotela Schalkház. Návšteva kina sa aj v Košiciach stávala módnou záležitosťou, a tak sa verejnosť dožadovala reprezentatívneho stánku. O výstavbu prvého stáleho kina sa výraznou mierou zaslúžil Lajos Ékes Körmendy, veľký nadšenec a podporovateľ kinematografie. Körmendy bol aj vydavateľom prvého filmového časopisu na území dnešného Slovenska - Mozi ujság.
Kino Uránia dal postaviť Spolok pre skrášľovanie mesta podľa projektov architektov Gyulu Sándyho a Arthura Lakatosa s pôvodnou návštevnou kapacitou 770 miest. Jedinečné kino, ako jedno z prvých v Uhorsku, slávnostne otvorili 30. mája 1909. Slávnosti sa zúčastnil aj uhorský štátny tajomník Viktor Molnár, ktorého po príchode do Košíc vítala delegácia mesta. Po skončení slávnosti sa zúčastnil veľkolepej hostiny v Schalkháze.
„S miernym oneskorením, ale s o to väčším očakávaním boli v sobotu otvorené brány nového biografu (kina) Uránia. Všeobecne vysoký záujem, ktorý sprevádzal prvé, ešte neúplné predstavenia, ako aj obrovská návštevnosť prvých troch dní, nás jednoznačne oprávňujú k záveru, že tento nový stánok kultúrnej zábavy bude Košičanmi veľmi vyhľadávaný.“
Abauj-Kassai Közlöny, 2. jún 1909
Ako sme spomenuli, kapacita kina bola vyše 700 miest. Prvú skupinu miest na sedenie tvorilo 230 pohodlných čalúnených kresiel za cenu 1 koruny, v rovnakej cene bolo aj 32 lóží, druhú skupinu tvorilo 171 miest za 70 halierov a tretiu 330 miest za 40 halierov. Biograf mal na rozdiel od podobných zariadení široké pódium a dve šatne, ktoré boli vhodné aj na organizovanie rôznych koncertov a menších divadelných predstavení, keďže akustika tu bola „brilantná“.
Miesto pre hudobnú kapelu bolo pred a pod úrovňou pódia. Protipožiarna ochrana budovy bola na vysokej úrovni. Čo sa technického vybavenia týkalo, kino disponovalo najmodernejšími prístrojmi, ktoré zabezpečil a na ktoré dohliadal Sándor Fürst. Išlo o premietací prístroj značky Gaumont vzor 1909 B a lampa značky Körting-Nathisen.
V prvý premietací deň bol obraz ešte dosť rozmazaný, keďže chýbala jedna súčiastka, ktorá nedorazila včas. Na druhý deň to bolo o poznanie lepšie, obraz bol dostatočne svetlý, ostrý a pokojný. Drobné nedostatky ako napríklad zlé rozloženie svetiel pre kapelu či prenikanie svetla z premietacej miestnosti chvíľu pretrvávali, ale postupne boli odstránené.
Program kina sa spočiatku menil dvakrát týždenne. Lístky bolo možné si vopred zakúpiť v obchode Jána Quirsfelda na Hlavnej ulici č. 51 alebo v kase kina od 17.45 hod.
Program kina Uránia v prvom týždni (od 1. júna 1909)
Oklamaný vykonávateľ
Čierny ples. Dráma
Peter – opičí človek. Prírodovedný
Výroba klobúkov. Farebný
Osudné štipnutie včelou
Zamilovaný holič
Samovrah Paľo
Samotný program kina však onedlho vyhodnotilo riaditeľstvo ako nevyhovujúce a nariadilo, aby sa na miesto zdĺhavých dramaticko-umeleckých snímok uprednostňovali zábery dokumentárne, veselé a tie z každodenného života.
Takto sa začala písať kapitola slávneho košického kina Uránia. O jej úspešnom období, ale aj postupnom úpadku a konečnej demolácii, sa dočítate v niektorom z ďalších našich článkov.
Autor: HistoricKE