Rozsiahly vojenský výchovný ústav vyrástol za niekoľko rokov na vtedajšom severnom okraji Košíc. Dňa 4. októbra, presne pred 170 rokmi, slávnostne otvorili novopostavený cisársko-kráľovský vyšší vojenský výchovný ústav, známy neskôr predovšetkým ako košická kadetka. Rozľahlý areál vznikol mimo vtedajšieho súvislo zastavaného mesta, pri ceste vedúcej smerom k Čermeľu.
O príprave a priebehu výstavby prinášala správy aj dobová tlač. Z nich vyplýva, že rozhodnutie nechať postaviť v Košiciach vojenský výchovný ústav vydalo najvyššie armádne velenie 1. marca 1853 pod číslom 5998 A. Už v lete toho istého roka bola vyhlásená rozsiahla verejná súťaž na stavebné práce a dodávky materiálu. Zákazku mohli získať aj jednotliví remeselníci.
Podrobné oznámenie uverejnené v košických novinách Kassa-Eperjesi Értesitő v auguste 1853 prezrádza, že záujemcovia nemuseli prevziať celú výstavbu. Ponuky mohli predkladať aj na jednotlivé remeselné práce, dodávky alebo iba na ich časti. Súťaž sa týkala murárskych, kamenárskych, tesárskych, stolárskych, zámočníckych, sklenárskych, natieračských či klampiarskych prác. Osobitne sa zabezpečovali aj dodávky tehál, kameňa, dreva, vápna, piesku a ďalšieho stavebného materiálu.
Projekt počítal s rozsiahlou dvojposchodovou budovou, ktorú mali členiť tri veľké rizality. Stredná, reprezentatívna časť mala byť trojposchodová. K hlavnému objektu mala patriť aj plavecká škola a približne 600 stôp dlhý ohradný múr. Predpokladané náklady boli vyčíslené na 280-tisíc zlatých. Plány, súhrnný rozpočet, jednotkové ceny a všeobecné i osobitné podmienky stavby boli záujemcom sprístupnené v kancelárii cisársko-kráľovského vojenského stavebného vedenia v Košiciach. Tá sídlila v mestskom dome číslo 314 na prvom poschodí. Do dokumentácie bolo možné nahliadnuť počas obvyklých úradných hodín. Ponuky mali byť doručené do 10. septembra 1853. V ten deň ich komisia v kancelárii vojenského stavebného vedenia otvorila a výsledok následne predložila na schválenie armádnemu veleniu. Každý uchádzač musel zároveň zložiť zábezpeku vo výške piatich percent predpokladanej hodnoty prác, ktoré chcel prevziať.
Dokončenie sa oproti plánu oneskorilo. Podľa súťažných podmienok mala byť výstavba ukončená do 30. septembra 1855. Slávnostné otvorenie sa však uskutočnilo až 4. októbra 1856, teda približne o rok neskôr. Konečné náklady boli zároveň výrazne vyššie než prvotný odhad. Denník Pester Lloyd krátko po otvorení uviedol, že nový ústav stál vojenskú pokladnicu 360-tisíc zlatých. V porovnaní s predbežným rozpočtom tak išlo o zvýšenie o 80-tisíc zlatých, približne o 29 percent. Správa priniesla aj vzácny opis vnútorného usporiadania nového ústavu. Na prízemí sa nachádzala jedáleň, kuchyňa, umyváreň a zimné kúpele. Na prvom poschodí boli štyri učebne a na druhom štyri spálne. Najvyššie podlažie strednej časti budovy slúžilo ako kresliareň. Súčasťou ústavu bola telocvičňa a neveľká, ale podľa novín vkusne upravená domáca kaplnka. Budovu obklopovalo rozsiahle ihrisko lemované živým plotom. V čase otvorenia bolo v ústave umiestnených 214 chovancov rozdelených do štyroch tried.
Slávnostné otvorenie kadetky bolo naplánované na 4. októbra, v tento deň slávil meniny cisár František Jozef I. Militär-Zeitung uviedli, že košický biskup vykonal cirkevné obrady spojené s posvätením ústavu. V domácej kaplnke zároveň odslúžil prvú svätú omšu zakončenú slávnostným Te Deum. K chovancom sa prihovoril veliteľ ústavu kapitán Teppner. Vo svojom prejave im pripomenul povinnosť vďačnosti voči panovníkovi. Následne bol odhalený cisárov portrét, ktorý prítomní podľa dobovej správy privítali hlasným jasotom. Otvorením ústavu získali Košice jednu z najvýznamnejších vojenských vzdelávacích inštitúcií v regióne. Jeho monumentálna budova a rozsiahly areál zároveň predznamenali ďalší rozvoj mesta smerom na sever.
Areál zachytáva aj mapa Košíc z roku 1869. Objekt je na nej označený maďarským názvom „Katonai nevelő intézet“, teda vojenský výchovný ústav. Mapa ukazuje dlhú hlavnú budovu, priľahlé objekty a rozsiahle, pravidelne členené pozemky. Celý komplex vtedy ležal za súvislou mestskou zástavbou, v priestore medzi ramenami Čermeľského potoka.
Funkcia rozsiahlej budovy sa v nasledujúcich desaťročiach viackrát menila. Vyššia vojenská škola v nej podľa odbornej literatúry približne 17 rokov pripravovala dôstojníkov rakúskej a neskôr rakúsko-uhorskej armády. Od roku 1878 tu pôsobila kadetka pešieho pluku a v rokoch 1881 až 1904, ako aj opätovne od roku 1913, nižšia vojenská reálka. Areál neslúžil výlučne vojakom. Plaváreň, ktorá vznikla ešte pred rokom 1870, využívala aj košická verejnosť a konali sa v nej plavecké kurzy pre obyvateľov a žiakov niektorých škôl.
Autor: HistoricKE