Na začiatku 19. storočia v Košiciach existovali dve zdravotnícke inštitúcie – vojenská nemocnica v priestoroch kasární na dnešnej Hlavnej ulici a špitál pre chudobných, ktorý už od stredoveku stál za hradbami v rámci južného predmestia. Postupné rozrastanie mesta a nárast jeho obyvateľov spôsobili, že výstavba všeobecnej verejnej mestskej nemocnice bola nutnosťou. Situáciu skomplikovalo aj vypuknutie epidémie cholery, ktorá urýchlila zdĺhavú dostavbu objektu.
Košice už v 13. storočí mali dokázateľne fungujúci hospitál pre chudobných, čo zachytáva aj listina z roku 1283. V 14. storočí sú v písomných prameňoch zmienky o existencii kostola a hospitála sv. Ducha, ktorý sa nachádzal v južnom predmestí mesta. V 15. storočí sú zmienky o novej nemocnici sv. Lenárta. Tá bola zbúraná v roku 1566, keďže stála v ceste nového rozšírenia opevnenia mesta. Pri starobylom hospitáli sv. Ducha bol vybudovaný nový kostol v roku 1730. Aj začiatkom 19. storočia slúžil hlavne ako starobinec a chudobinec.
O výstavbe novej nemocnice sa rokovalo od začiatku 19. storočia. Mešťanosta Ján (János) Fülöp vyzval košickú verejnosť na podporu zbierky 21. septembra 1812. Nasledujúce roky sa tak intenzívne robila kampaň pre získavanie peňazí na výstavbu všeobecnej nemocnice. Na verejných miestach po celom meste (nielen v kostoloch, ale aj v kaviarňach či krčmách) boli vyvesené schránky na peňažné dary. Taktiež zbierka prebiehala na všetkých akciách, kde sa stretávali skupiny ľudí. Okrem organizovania ľudových slávností, verejných koncertov sa aj v divadlách hrávali niektoré predstavenia s tým, že výnos putoval do zbierky. Zapájali sa aj miestni remeselníci a obchodníci, ktorí pre potreby nemocnice darovali okná, postele, stoličky a ďalšie potrebné vybavenie. Finančne prispievali napríklad aj návštevníci Bardejovských kúpeľov.
Mesto prispelo pozemkom v blízkosti niekdajších juhozápadných hradieb, medzi Ružovou ulicou a krajinskou cestou do Prešova, a tiež potrebným materiálom – drevom na výstavbu. 23. mája 1814 bol položený základný kameň, ale s výstavbou sa začalo až v roku 1824. Aj napriek enormnej snahe vyzberaný obnos peňazí dlho nepostačoval na pokrytie výdavkov pre staviteľské práce.
Samotná výstavba sa tak tiahla dlho. V meste v roku 1831 vypukla cholerová epidémia a v priebehu 79 dní (17. júna – 4. septembra) umrelo až 1247 obyvateľov mesta. Letné mesiace ukázali, nakoľko je potrebná moderná nemocnica a proces dostavby sa urýchlil. 1. novembra prijala nemocnica nazvaná Sv. Trojice prvých pacientov. Na základinu, z ktorej sa dotovala výstavba, prispievali mešťania aj naďalej, zmienky o príspevkoch sú aj z 50. rokov 19. storočia.
I keď stavba bola nová, problémy s vybavením a starostlivosťou o pacientov dokladuje sťažnosť mestského radcu a zdravotného komisára Lajosa Ujházyho z roku 1842. Ten sa ponosuje na zlý stav nemocnice. „Pitvy sa konajú na otvorenej chodbe (pitvore), odkiaľ sa prechádza do nemocničných izieb. V jednej izbe, kde nemožno zotrvať pre zápach, leží 74-ročný občan, ktorý nevie zadržať močenie, takže moč cez slamu stále vyteká na zem. Na druhej posteli leží pomätené dievča. Nieto bielizne, nádob na močenie, kachieľ.“
Základinová všeobecná nemocnica dostala ráz verejnej nemocnice v roku 1859, kedy sa zmenil aj jej štatút. V roku 1870 bola rozšírená nemocnica výstavbou druhého poschodia. Práce na stavbe viedol známy košický staviteľ Arpád Jakab.
V nemocnici od jej počiatkov pôsobili mestskí lekári a mestskí chirurgovia. Pre zaujímavosť dodajme, že v roku 1840 bolo v Košiciach 9 lekárov vykonávajúcich prax všeobecných lekárov a 5 chirurgov, ale prax nevykonávali. V roku 1854 bolo 14 lekárov a 1 chirurg, v 70. rokoch 19. storočia 22 lekárov a 2 chirurgovia, v 90. rokoch okolo 30 lekárov. S pribúdajúcim počtom obyvateľov narastal aj počet lekárov. V roku 1905 bolo 22 vojenských, 38 civilných lekárov, z nich malo 28 súkromnú prax, 10 úradných, nemocničných a ústavných lekárov.
Z hlavných košických mestských lekárov pôsobiacich v nemocnici je možné vyzdvihnúť Dr. Jakuba Moskovicsa (1839 – 1902). Patril k tým, ktorí obetavo zachraňovali ľudí v roku 1870 pred smrteľnými následkami cholery. Vyškolil celý štáb ľudí, ktorí dozerali na dodržiavanie hygienických zásad. Táto aj jeho iná verejno-prospešná činnosť zavážili, keď sa Košice rozhodovali pre neho ako pre mestského hlavného lekára v roku 1872. Moskovics pôsobil v mnohých dobročinných spolkoch, založil nadáciu pre nemajetných študentov a osobitne sa zaslúžil o zavedenie rehabilitačnej liečby. V nemocnici založil rehabilitačný ústav s masážami a telocvikom podľa švédskeho vzoru. Bol zároveň aj mestským hlavným hygienikom, ktorý musel často kontrolovať hygienu predaja potravín nielen v obchodoch, ale aj na košických tržniciach.
Tunajšia verejná nemocnica bola na poprednom mieste v krajskom meradle, no začiatkom 20. storočia už kapacitne nevyhovovala. Preto jej vtedajší riaditeľ Jozef Senka ako člen mestského zastupiteľstva navrhol postaviť novú veľkú nemocnicu so štátnym príspevkom. V roku 1910 uverejnil memorandum, v ktorom detailne zdôvodnil svoj návrh, ktorý sa za jeho života nerealizoval. Po viacerých peripetiách bola nová nemocnica na dnešnej Rastislavovej ulici dostavaná a slávnostne otvorená až v roku 1924.
Budova mestskej všeobecnej nemocnice bola prevzatá do štátnej správy 20. marca 1919 a upravená pre psychiatrické a venerické oddelenia. Po dostavbe novej nemocnice v roku 1924 bolo do starej umiestnené nervové a psychiatrické oddelenie Štátnej nemocnice, ktoré malo 200 postelí. V roku 1948 po vzniku Lekárskej fakulty a Fakultnej nemocnice v Košiciach sa transformovala na psychiatrickú kliniku. Po jej odsťahovaní v roku 1990 bola budova v centre mesta na čas opustená a pre jej zlý stav sa uvažovalo aj o asanácii. Po viacročnom chátraní sa objekt stal majetkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá objekt obnovila.
Zdroje:
HistoricKE – výskum / Borovszky, Samu – Sziklay, János. Magyarország Vármegyei és Városai. Abauj-Torna Vármegye. Kassa 1896. / Jiroušková, Marta. Mestská nemocnica v Košiciach v minulosti. In. Z dejín vied a techniky na Slovensku XVIII. s. 25-33. Bratislava 2000. / Makarová, Soňa. História. In. Korzár, 12. september 2008. / Magyary-Kossa Gyula dr. Magyar orvosok emlékek. Értekezések a mygar orvostörténelem köréből 3. Magyar orvostörténeti adattár (1000-1700), s. 105. Budapest 1931. / Němec, Zdeněk. Košice 1780 – 1918. s. 234-235. Sečovce 1994. / Wick Béla: Kasa története és műemlékei. S. 167. Kassa 1941.