Johannes Kepler bol tvorcom troch základných zákonov pohybu nebeských telies, ktoré popisujú a vysvetľujú pohyb planét v Slnečnej sústave.
Tento týždeň uplynulo 450 rokov od narodenia nemeckého astronóma, fyzika, teológa, a málokto vie, že aj hudobného skladateľa Johannesa Keplera. Narodil sa 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je dnes súčasťou nemeckého Stuttgartu.
Jeho otec bol vojak žoldnier, zomrel keď mal Johannes päť rokov. Matka bola dcérou hostinského. Johannes bol ich prvorodené dieťa. V roku 1577, už ako 6-ročný pozoruje neperiodickú Veľkú kométu. Ako 9-ročný sleduje mesačné zatmenie. Tieto zážitky ho privedú k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní má však oslabený zrak aj ruky, čo jeho možnosti uplatnenia dosť obmedzuje.
Teológiu, matematiku a astronómiu študuje na univerzite v Tübingene u významného astronóma tej doby Michaela Maestlina. Tu sa stretne s učením Klaudia Ptolemaia, gréckeho astronóma, matematika a geografa, ale predovšetkým s astronomickými prácami a textami svojho predchodcu - poľského učenca Mikuláša Kopernika.
Podobne ako Kopernik, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru, stáva sa aj Kepler horlivým zástancom heliocentrizmu. Za centrum všetkej energie vo vesmíre považuje Slnko.
Niektoré z myšlienok, ktorými sa počas svojho štúdia zaoberá, nakoniec zverejní v diele Mysterium Cosmographicum. Publikuje ho v roku 1596, rok po svojom príchode do Grazu, kde pôsobí ako učiteľ matematiky na evanjelickej škole.
V decembri 1595 sa Kepler zoznámi s Barbarou Müllerovou, 23-ročnou dvojnásobnou vdovou, ktorá mala má dcérku Reginu. Napriek počiatočnému nesúhlasu nevestinho otca sa Barbara a Johannes 27. apríla 1597 zosobášia. Narodí sa im päť detí, no prvé dve zomierajú ešte ako malé.
Kepler sa stáva asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe, a začína pracovať ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II. V rokoch 1600 – 1612 pôsobí v Prahe. Tu zažije najplodnejšie a najšťastnejšie obdobie svojho života.
„Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu. Že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo," hovorí o svojej pražskej ére.
Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarí Keplerovi matematicky určiť, že obežná dráha planéty Mars predstavuje elipsu. To ho privedie k poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty, vrátane našej Zeme.
Túto teóriu neskôr popíše vo svojej práci Astronomia nova (1609) a sformuluje ju do prvých dvoch zákonov pohybu planét. Podľa prvého sa planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc - teda s malou excentricitou - pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko.
Druhý Keplerov zákon hovorí, že plochy opísané takzvanými sprievodičmi planéty - čo sú spojnice od Slnka k planétam – sú za jednotku času konštantné.
Podľa tretieho Keplerovho zákona sa pomer druhých mocnín obežných časov dvoch planét rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí. Tento tretí dôležitý poznatok publikuje Johannes Kepler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.
Definovaním základných zákonov Johannes Kepler otvoril cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa neskôr podarilo Angličanovi Isaacovi Newtonovi.
Objavom Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napríklad umelých družíc.
Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc z prechladnutia 15. novembra 1630. Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.
Zdroj: tasr/wikipedia