Pred 450 rokmi sa narodil astronóm Johannes Kepler. Najplodnejšie obdobie života prežil v Prahe

EurópaĽudsKE

Johannes Kepler bol tvorcom troch základných zákonov pohybu nebeských telies, ktoré popisujú a vysvetľujú pohyb planét v Slnečnej sústave.

Foto
Podobne ako Kopernik, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru, stáva sa aj Kepler horlivým zástancom heliocentrizmu. Za centrum všetkej energie vo vesmíre považuje Slnko. (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Tento týždeň uplynulo 450 rokov od narodenia nemeckého astronóma, fyzika, teológa, a málokto vie, že aj hudobného skladateľa Johannesa Keplera. Narodil sa 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je dnes súčasťou nemeckého Stuttgartu.

Jeho otec bol vojak žoldnier, zomrel keď mal Johannes päť rokov. Matka bola dcérou hostinského. Johannes bol ich prvorodené dieťa. V roku 1577, už ako 6-ročný pozoruje neperiodickú Veľkú kométu. Ako 9-ročný sleduje mesačné zatmenie. Tieto zážitky ho privedú k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní má však oslabený zrak aj ruky, čo jeho možnosti uplatnenia dosť obmedzuje.

Teológiu, matematiku a astronómiu študuje na univerzite v Tübingene u významného astronóma tej doby Michaela Maestlina. Tu sa stretne s učením Klaudia Ptolemaia, gréckeho astronóma, matematika a geografa, ale predovšetkým s astronomickými prácami a textami svojho predchodcu - poľského učenca Mikuláša Kopernika.

Podobne ako Kopernik, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru, stáva sa aj Kepler horlivým zástancom heliocentrizmu. Za centrum všetkej energie vo vesmíre považuje Slnko.

Foto
Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu. Že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo, hovoril o svojej pražskej ére Johannes Kepler / wikipedia

Niektoré z myšlienok, ktorými sa počas svojho štúdia zaoberá, nakoniec zverejní v diele Mysterium Cosmographicum. Publikuje  ho v roku 1596, rok po svojom príchode do Grazu, kde pôsobí ako učiteľ matematiky na evanjelickej škole.

V decembri 1595 sa Kepler zoznámi s Barbarou Müllerovou, 23-ročnou dvojnásobnou vdovou, ktorá mala má dcérku Reginu. Napriek počiatočnému nesúhlasu nevestinho otca sa Barbara a Johannes 27. apríla 1597 zosobášia. Narodí sa im päť detí, no prvé dve zomierajú ešte ako malé.

Kepler sa stáva asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe, a začína  pracovať ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II. V rokoch 1600 – 1612 pôsobí v Prahe. Tu zažije najplodnejšie a najšťastnejšie obdobie svojho života.

„Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu. Že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo," hovorí o svojej pražskej ére.

Foto
Vo svojom diele Epitome astronomiae Copernicanae vydanom v siedmich dieloch medzi rokmi 1618 a 1621 sa Johannes Kepler venuje heliocentrickej astronómii / wikipedia

Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarí Keplerovi matematicky určiť, že obežná dráha planéty Mars predstavuje elipsu. To ho privedie k poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty, vrátane našej Zeme.

Túto teóriu neskôr popíše vo svojej práci Astronomia nova (1609) a sformuluje ju do prvých dvoch zákonov pohybu planét. Podľa prvého sa planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc - teda s malou excentricitou - pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko.

Druhý Keplerov zákon hovorí, že plochy opísané takzvanými sprievodičmi planéty - čo sú spojnice od Slnka k planétam – sú za jednotku času konštantné.

Foto
Pamätní Johannesa Keplera v bavorskom Regensburgu / Flickr/Archive

Podľa tretieho Keplerovho zákona sa pomer druhých mocnín obežných časov dvoch planét rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí. Tento tretí dôležitý poznatok publikuje Johannes Kepler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.

Definovaním základných zákonov Johannes Kepler otvoril cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa neskôr podarilo Angličanovi Isaacovi Newtonovi.

Objavom Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej  teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napríklad umelých družíc.

Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc z prechladnutia 15. novembra 1630. Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.

Zdroj: tasr/wikipedia

Komentáre