Na najväčšom výtvarnom diele všetkých čias, výjave z evanjelia - Poslednej večeri Leonarda da Vinciho, sa apoštoli od Ježiša odkláňajú. Po jeho slovách: Jeden z vás ma zradí, ho nechávajú v tiesnivej osamelosti.
Od narodenia svetoznámeho a legendami opradeného talianskeho renesančného maliara, architekta, vynálezcu, matematika a astronóma Leonarda da Vinciho, uplynulo 15. apríla 570 rokov.
Považuje sa za najkreatívnejšieho génia v dejinách ľudstva. Leonardo da Vinci sa stal známym nielen vďaka svojim majstrovským obrazom ako Posledná večera či Mona Lisa, bol aj uznávaným tvorcom mnohých vynálezov, ktoré predbehli jeho prítomnosť aj blízku budúcnosť.
Významným spôsobom posunul anatómiu, astronómiu a stavebníctvo. Jeho tvorivá a všestranná genialita ovplyvnila generácie mnohých umelcov aj učencov a fascinuje ľudstvo dodnes.
Leonardo di ser Piero da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v talianskom mestečku Vinci v Toskánsku, ležiacom neďaleko Florencie. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika a Cateriny, sedliackeho dievčaťa.
Už v detstve sa u neho prejavilo nadanie na kresbu a maľovanie. Keď mal 15 rokov, otec poslal mladého Leonarda na štúdiá umenia do Florencie. Okolo roku 1466 sa stal učňom u známeho renesančného maliara Andrea del Verrocchia, ktorý bol jeho talentom unesený. Leonardo da Vinci spolupracoval najskôr so svojím učiteľom, neskôr si založil vlastný ateliér.
V roku 1482 odišiel do Milána, kde namaľoval nástennú maľbu Ultima Cena - Posledná večera (1495 -1497), ktorá sa považuje za najväčšie výtvarné dielo na svete. Rozmery diela sú vskutku úctyhodné – meria 4,6 x 8,8 metra a je namaľované silnou vrstvou vaječnej tempery na povrch suchej maľby.
Pod hlavnou vrstvou maľby leží hrubá kompozičná štruktúra, načrtnutá červenkastou farbou spôsobom, akým sa obyčajne tvorili kartónové skice a iné pomocné náčrty. Ide o nástennú maľby na čelnej strane refektára kostola Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne.
V roku 1503 začal vo Florencii pracovať nad svojim ďalším impozantným dielom La Gioconda - Mona Lisa. Portrét Mony Lisy, ktorý bol dokončený pravdepodobne okolo roku 1506, patrí medzi najznámejšie a najslávnejšie obrazy na svete. Svojou popularitou prevyšuje všetky ostatné a žiadne iné dielo nie je predmetom tak hlbokého obdivu i zvedavosti zároveň.
Po návrate do Milána v roku 1506 sa Leonardo da Vinci okrem maľovania venoval poznávaniu anatómie ľudského tela, pričom na svoj výskum využíval aj pitvu.
Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions - Kánon proporcií, podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius - Vitruviánsky muž je jedna z Leonardových najznámejších prác.
Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1945, no objavili ho až v 50-tych rokoch 20. storočia. Nie je známe, či sa ho aj niekto pokúsil zostrojiť.
Už predtým ho zaujali rôzne konštrukcie vynálezov. Zanechal množstvo rôznych skíc, plánov a vynálezov, ktoré sa realizovali až o niekoľko storočí neskôr. Išlo napríklad o lodnú skrutku, rogalo, padák alebo potápačský skafander.
Jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 6-tisíc strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Bol ľavák a počas celého života používal zrkadlové písanie. Pravdepodobne z dôvodu, že je ľahšie písacie brko ťahať ako tlačiť.
Leonarda samozrejme fascinovalo aj lietanie. Vytvoril podrobné štúdie letu vtákov aj plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov. Vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi. Neskôr sa zistilo, že by prakticky fungovať nemohla, pretože by začala celá rotovať.
Zostrojil aj plán rogala, ktoré by podľa dnešných poznatkov mohlo letieť. V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla.
Jeho denníky obsahujú tiež niekoľko vynálezov vojenského zamerania, ako napríklad guľomety, obrnený tank poháňaný ľuďmi alebo koňmi ale aj klastrovú bombu. Aj napriek tomu, že neskôr pokladal vojnu za najhoršiu ľudskú činnosť. Skonštruoval aj niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, bolo pohyblivé a využiteľné v boji.
Ďalšie Leonardove vynálezy zahŕňajú ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú kalkulačku, ale aj auto poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo Vatikáne naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody.
Okrem týchto vynálezov vynašiel aj skafander, ktorý vo svojich štúdiách rozpracoval do precíznych detailov. Pozostával zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt pod vodou. Skonštruoval aj vŕtačku, ktorá sa skladala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kľuky, pomocou ktorej sa otáčala.
V roku 1516 prijal pozvanie francúzskeho kráľa Františka I., známeho podporovateľa umenia, ktorý mu udelil titul kráľovského maliara. Leonardo da Vinci sa potom usídlil na zámku Clos Lucé pri mestečku Amboise, kde žil až do svojej smrti. Slávny maliar, geniálny vedec a vynálezca zomrel 2. mája 1519. Podľa poslednej vôle bol pochovaný v kostole sv. Florentína v Amboise.
Francúzsky maliar Jean Auguste Dominique Ingres zobrazil da Vinciho skon v spoločnosti kráľa Františka I. v maľbe Francois I recoit les derniers soupirs de Leonard de Vinci - Posledný výdych Leonarda da Vinci z roku 1818.
Zdroj: wikipedia/tasr