Išlo o jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe.
Naša krajina si dnes pripomína 81. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Ide o jednu z kľúčových udalostí moderných slovenských dejín či najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Do SNP sa zapojilo približne 60-tisíc slovenských vojakov, 12-tisíc až 18-tisíc partizánov, ale aj vojaci československej zahraničnej armády. V SNP bojovali príslušníci 30 národov a národností z Európy. Slovenská národná rada (SNR) zákonom z 29. septembra 1992 rozhodla, že 29. august, teda začiatok SNP je štátnym sviatkom. Slovensko sa vďaka tomuto míľniku zaradilo medzi spojencov, ktorí bojovali proti hitlerovskému Nemecku.
V roku 1943 vznikla ilegálna SNR, ktorá odobrila program známy ako Vianočná dohoda. Jej hlavným bodom bol aj aktívny zápas proti nemeckému diktátu a slovenskej vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá kolaborovala s nacistami. Na pláne a prípravách ozbrojeného povstania od mája 1944 pracovala skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana.
Ozbrojený boj sa mal optimálne začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár zahŕňal aj vyhlásenie vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Tie 29. augusta 1944 prekročili hranice Slovenska. Domáce vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Minister obrany generál Ferdinand Čatloš v rozhlasovom prejave oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Prvé boje odštartovali pri Žiline, kde sa vojaci tamojšej posádky postavili na odpor. Golian na základe správ o bojoch príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. vyhlásil: „Začnite s vysťahovaním!“ Bol to signál na začiatok SNP.
Povstalci na základe rozkazu Goliana ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde povstalecký veliteľ žilinskej posádky Jozef Dobrovodský spolu so šéfom martinskej posádky Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začali organizovať nové obranné postavenie. Tiso 30. augusta 1944 predniesol prejav, v ktorom obhajoval nemeckú okupáciu a odsúdil SNP.
SNR 1. septembra 1944 prijala deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území. Jeho hlavnú časť tvorilo predovšetkým stredné Slovensko a hlavným sídlom bola Banská Bystrica. Následne sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia sovietskej Červenej armády, ktorá odštartovala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu.
Povstanie sa rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou zhruba 20-tisíc kilometrov štvorcových a približne s 1,7 milióna obyvateľmi. Povstalecké územie bolo v oblasti stredného Slovenska, horného Ponitria a na území Spiša. Útok 18. SS divízie na juhu Slovenska spustil ofenzívu nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu. Postupne 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen a Nemci 27. októbra 1944 obsadili Banskú Bystricu. Veliteľ povstaleckých vojsk, generál Rudolf Viest vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci spustili partizánsky spôsob boja. V Banskej Bystrici sa 30. októbra 1944 uskutočnila manifestácia, ktorej sa zúčastnilo aj Tiso. Išlo o vyjadrenie vďaky slovenského ľudu za potlačenie SNP.
Viest a Golian v novembri 1944 padli do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom boli odsúdení na smrť. Nemci a pohotovostné oddiely Hlinkových gárd nariadili hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej či vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň. Na SNP sa podieľal aj guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš. Bez jeho finančnej podpory by sa neuskutočnilo. Na jeho pokyn v marci 1944 boli do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj v Ružomberku a v Žiline deponované viac ako tri miliardy korún.
Ženy sa zúčastňovali bojových akcií, zásobovali partizánov materiálom alebo boli spojkami pri získavaní a poskytovaní informácií odboju. Poprednými predstaviteľkami protinacistického odboja boli Chaviva Reiková, Beatrix Pospíšilová Čelková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková či Viera Stehlíková.
Zdroj: TASR