Hokejbalový šampionát vstupuje do svojej vrcholnej fázy a slovíčka titul a medaily sa teda skloňujú čoraz častejšie. Výhodou slovenského tímu môžu byť bohaté skúsenosti, veď zlatý hetrik vlastní hneď niekoľko členov národného tímu.
Slovenský hokejbal má vo svojej klenotnici celkovo štyri zlaté kovy, pričom ten prvý oslavuje rovných dvadsať rokov.
Písal sa rok 1999 a dejiskom prvých majstrovstiev sveta na území Slovenska bol zvolenský zimný štadión. Hokejbal v tom čase nebol ani zďaleka taký populárny a reprezentační tréneri preto siahli po viacerých zvučných menách z hokejových klzísk. Pavol Demitra, Jozef Stümpel, Rastislav Pavlikovský a Richard Zedník. Toto kvarteto vtedy nielen zvýšilo atraktivitu našej súpisky, ale napokon prispelo aj k zisku historického titulu majstrov sveta.
„Hokejbalová únia nás vtedy požiadala o akúsi výpomoc. Mali sme pomôcť svojimi menami, ale my sme hokejbal hrávali popri hokeji od malička. Nemali sme s tým teda problém,“ spomína na šampionát spred dvoch dekád Jozef Stümpel, ktorého dopĺňa brankár zlatého výberu Stanislav Petrík: „Je to tak, vtedy mali hokejisti prilákať ľudí na tribúny. Dnes však už hokejisti nenabehajú toľko ako hokejbalisti. Tí majú špeciálnu prípravu. Napríklad tu v Steel aréne je nesmierne náročné ubehať toto veľké ihrisko. Problémy s tým majú hokejisti na korčuliach a nieto ešte športovci v teniskách.“
Hokejistov však nájdeme aj v súčasnom tíme Slovenska (Svitana, Poliaček, Olejník, Polc). A rovnako ako vtedy, aj tentoraz tvoria s čistokrvnými hokejbalistami partiu, ktorá dokáže zdolávať súperov.
Vráťme sa však do Zvolena 1999. Slováci vtedy podľahli v základnej skupine Kanade 0:4, no potom neinkasovali ani gól proti Švajčiarsku a Maďarsku. V semifinále vyradili na nájazdy Čechov a vo finále uspeli rovnako dramatickým spôsobom proti Kanade.
„Tých dvadsať rokov je veľmi veľa, ale na semifinále proti Čechom i finále si spomínam veľmi dobre. A vždy mám pritom zimomriavky,“ pousmial sa Petrík. „Mali sme dobré mužstvo, ale keď som videl behať Kanaďanov, tak som si vravel, že to nemôžeme ubehať. V skupine sme s nimi prehrali 0:4, ale potom sme ich aj zásluhou neskutočného blafáku Pavla Demitru zdolali na nájazdy.“
Pavol Demitra bol v tom čase hráčom St. Louis Blues a za sebou mal už šesť sezón v NHL. „Vtedy už bol veľkou hviezdou, ale v hokejbalovej kabíne ho nebolo veľmi počuť. Na to sme tam mali Roba Kaššu či Roba Košťála, ktorí hrali hokejbal celý život a poznali sa s chlapcami lepšie. Paľo ukazoval svoje kvality na ihrisku,“ priblížil Petrík.
Aj podľa J. Stümpela bola základom úspechu výborná partia. „Tá sa tvorila postupne a napokon bola taká pevná, že si jednoducho prehru nepripúšťala. Pravda, v takýchto zápasoch je to vždy aj o kúsku šťastia a treba priznať, že to bolo veľmi tesné.“
Pre Stanislava Petríka išlo len o jeden zo štyroch titulov majstra sveta. Ten druhý prišiel v roku 2013. V kanadskom St. John´s vtedy zdolali Slováci vo finále Česko 2:1 gólmi Borisa Oravca a Jaroslava Martinusíka.
„Nikto nečakal, že ten titul získame. V tom čase sme mali veľmi mladé mužstvo a bolo v ňom viacero nováčikov. Tréner Jožko Ďuris to však zložil tak, že sme sa stali majstrami sveta. Bolo to krásne. Tak ako každý titul. Ku každému sa dostanete inak a v tom je tá krása,“ zamyslel sa Stanislav Petrík, ktorý skompletizoval osobný hetrik o ďalšie dva roky neskôr.
„Priznám sa, že ten Zug 2015 bol pre mňa najťažší. Tam som trochu podcenil prípravu a mali sme ťažký vstup do šampionátu. V play-off sme mali Kanadu, Čechov a USA. Bola to veľmi ťažká cesta a ten titul ma preto tešil asi najviac.“
V dramatickom finále prehrávali Slováci po prvej tretine s USA 1:3, napokon však uspeli gólom v predĺžení.
No a potom prišli Pardubice 2017. Slovensko oslávilo zlatý hetrik, pre Petríka išlo o kompletizáciu majstrovského kvarteta.
„Na ten šampionát som sa naopak nachystal výborne. Mal som kondičného trénera, s ktorým som pracoval mesiac. Nechcel som si urobiť hanbu, pretože som vedel, že to bude moja rozlúčka. Keď sme potom hrali pred ôsmimi tisíckami ľudí predĺženie, tak som sa cítil výborne a pokojne by som zvládol ešte jednu tretinu,“ upozornil veľký hokejbalový šampión.
Po svojom štvrtom titule zavesil prilbu na klinec a súčasný šampionát tak sleduje už len ako divák.
"Je to pre mňa zvláštny pocit, veď od roku 1999 som bol vždy súčasťou tímu a teraz sledujem chlapcov len z tribúny, alebo cez internet. Nikto však nemôže hrať večne a ja som sa rozhodol, že už stačilo. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie,“ neľutuje svoj krok spred dvoch rokov Stanislav Petrík, ktorý sa hokejbalovým priaznivcom pripomenul aspoň prostredníctvom exhibície na počesť dvadsiateho výročia prvého titulu. „Výstroj som mal oblečenú naposledy v septembri, ale stretnúť sa s týmito chalanmi je vždy skvelé. Užil som si to teda.“
Spoločne s Petríkom sa po rokoch opäť zapotil aj Jozef Stümpel, ktorý je momentálne šéfom Slovenskej hokejbalovej únie.
„Hokejbal je náš najúspešnejší kolektívny šport a mojim jasným cieľom je pomáhať k jeho rozvoju. Chceme, aby deti naďalej naháňali loptičku pred blokmi a aby sa tak venovali prirodzeným športovým aktivitám, “ hovorí 46-ročná legenda slovenského hokeja i hokejbalu. „Vek sa nedá zastaviť a máme tu už tretiu, či štvrtú generáciu, ktorá prišla po nás. Mňa veľmi teší, že sa stále držíme medzi svetovou elitou a z pohľadu Slovenska ide o masový šport. Verím, že tento šampionát tomu napomohol ešte viac.“
A ako sa zmenil hokejbal za tých dvadsať rokov? „Je to rozdiel. Čistokrvní hokejbalisti drú na svojich ihriskách a s loptičkou sú zžití viac ako hokejisti. Každý šport sa stáva špecializovaným a pre hokejistov je čoraz ťažšie dostať sa do zostavy,“ konštatuje Jozef Stümpel, ktorý vyrástol s generáciou, ktorej prednosťou bola športová všestrannosť. Tú praktizuje doposiaľ, veď okrem hokeja si obúva aj futbalové kopačky. „Futbal mám ako takú bokovku. Času mám bohužiaľ málo a niekedy nestíham ani tréningy. Týmito nižšími ligami sa však udržiavam v kondícii a bez športu neostanem ani v budúcnosti. Je to predsa môj život.“
Zostava Slovenska na MS 1999:
Stanislav Petrík, Martin Lohnický, Michal Buchel, Marián Giba, Roman Vacval, Peter Foltín, Peter Babák, Róbert Košťál, Pavol Surnák, Jozef Ďuris, Branislav Varga, Peter Figura, Mojmír Hojer, Jaroslava Šalka, Róbert Kašša, Aurel Nauš, Peter Tóth, Radoslav Škvarenica, Martin Miklík, Jozef Stümpel, Pavol Demitra, Rastislav Pavlikovský, Richard Zedník
tréner: Štefan Varga
AUTOR: KOŠICE ONLINE