Pred osemdesiatimi rokmi boli Košice bombardované. Kto stál za útokom ostáva dodnes záhadou

KošiceHistoricKE

Dňa 26. júna 1941, krátko po 13. hodine, zhodili tri neoznačené lietadlá v priebehu dvoch minút 29 bômb do centra mesta, ktoré zasiahli budovu pošty a viaceré obytné domy. Počas útoku zahynulo 32 osôb a osemdesiat bolo zranených, škoda bola vyčíslená na viac ako 3 milióny pengő. Tento incident dodnes zostáva záhadou v dejinách z obdobia druhej svetovej vojny.

Foto
Odstraňovanie škôd po ničivom bombardovaní  / Arcanum.hu

Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa  Košice stali súčasťou územia, dnešnej južnej časti Slovenska, ktoré bolo pričlenené k Maďarskému kráľovstvu. Život v Košiciach v prvých rokoch počas druhej svetovej vojny plynul relatívne pokojne a obyvatelia mesta nepocítili na vlastnej koži vojnové besnenie.

To sa zmenilo v lete 1941. Štyri dni potom ako Nemecko zahájilo operáciu Barbarossa, teda inváziu vojsk Osi do ZSSR, prileteli nad Košice od juhovýchodu tri dvojmotorové bombardéry, ktoré v pásme dnešných ulíc od Hradbovej po Karpatskú a Braniskovú ulicu, spustili bombardovanie.

V tom čase sa v Košiciach nachádzala základňa Leteckej akadémie Miklósa Horthyho a taktiež tu fungovalo niekoľko kasární. Napriek tomu sa nepodarilo nečakanému útoku zabrániť ani naň včas reagovať.

Odpoveďou Maďarska na tento útok, bolo vyhlásenie vojny ZSSR dňa 27. júna 1941. Motiváciou predstaviteľov maďarskej vlády k pripojeniu sa k Nemecku bolo zároveň to, že v prípade rýchleho nemeckého víťazstva, bude zachovaná celistvosť maďarského územia, tak ako bola vymedzená v rámci Viedenskej arbitráže.

Foto
Bombami boli zničené viaceré budovy v centre mesta Košíc  / Arcanum.hu

Existujú viaceré možné vysvetlenia toho, kto bol za akciu proti Košiciam zodpovedný. Verzia, podľa ktorej to bol Sovietsky zväz, nie je založená na silnom podklade, keďže ZSSR sa musel zaoberať nečakaným nemeckým útokom a je málo pravdepodobné, že by súčasne zahájil konflikt s inou krajinou.

Možné ale je, že útočil predsa ZSSR, pričom letci bombardérov si Košice pomýlili s Prešovom - významným strategickým bodom pre Nemecko, keďže sa tu nachádzal Konzulát Veľkonemeckej ríše, ktorý fungoval kvôli prípravám vojny proti ZSSR.

Hlavným terčom útoku mohla byť nemecká poštová stanica v Prešove, bombardéri zasiahli však tú košickú. Počas vyšetrovania, ktoré bolo realizované po útoku, boli v ruinách zasiahnutých stavieb, lokalizované dve nevybuchnuté bomby sovietskeho pôvodu, čo malo tiež slúžiť ako dôkazový materiál, že za útokom stál práve ZSSR. I keď takéto bomby sovietského pôvodu mali aj viaceré iné krajiny.

Foto
Informácie o bombardovaní Košíc sa šírili maďarskou tlačou už nasledujúci deň  / HistoricKE

Po druhej svetovej vojne začal prevládať názor, že za celou kauzou stálo nacistické Nemecko a to v snahe prinútiť Maďarsko, aby sa zapojilo po ich boku do vojny.

Túto teóriu však možno vyvrátiť aj faktom, že v nemeckých archívoch sa doteraz nenašla žiadna zmienka o plánovaní útoku, pričom Wehrmacht – nemecká branná moc, bola známa tým, že si viedla podrobné záznamy a plány o vojenských akciách.

Tiež je málo pravdepodobné, že by už v prvých dňoch úspešnej nemeckej ofenzívy Hitler potreboval podporu maďarskej armády. Navyše lietadlá Luftwaffe pravidelne prelietavali nad Košicami, takže pre miestnu leteckú posádku, ale i civilistov by nemalo byť problémom identifikovať nemecká lietadlá.

Foto
znázorňuje dopady leteckých bômb a smer odkiaľ leteli lietadlá  / Arcanum.hu

Ďalšia teória hovorí o tzv. maďarskom samobombardovaní. Javí sa však vysoko nepravdepodobná. Dôvodom mala byť zámienka pripojenia sa Maďarska do vojny na strane Nemecka, aby sa Rumunsko a Slovensko, ktoré už skôr vyhlásili vojnu ZSSR po boku Hitlera, nemohli dožadovať z vďaky späť územia, ktoré im vzalo Maďarsko po Viedenskej arbitráži.

Ale veľmi ťažko si vieme predstaviť, že by maďarská armáda ohrozila týmto spôsobom vlastné základne, navyše Košice mali významné postavenie v maďarských dejinách, maďarský útok na Košice nepôsobí vierohodne.

Foto
Prvý pamätník tragickej udalosti v Košiciach bol odhalený na prvé výročie, 26. júna 1942 / Arcanum.hu

Z ďalších možných vysvetlení, sa stal populárnym motív revíznej pomsty, a to teda, že lietadlá pilotovali slovenskí, rumunskí alebo juhoslovanskí piloti, ktorí sa mali takto mstiť za územné straty z čias Viedenskej arbitráže.

Na tomto mieste je nutné poznamenať, že z menovaných len rumunská armáda disponovala potrebným technickým vybavením. A tiež ani dôsledný výskum historikov nepriniesol dodnes nejaké indície, že by tomu bolo naozaj tak.

Otázka bombardovania Košíc, tak aj po 80. rokoch zostáva záhadou a ani jednu z teórií nemožno bezpečne podložiť, či vyvrátiť relevantnými dôkazmi.

Foto
V roku 2009 bola obetiam záhadného bombardovania odhalená v Košiciach pamätná tabuľa, ktorá sa nachádza na rohu Moyzesovej a Poštovej ulice. Jej autorom je košický keramikár Zbigniev Nišponský Gut, tvorca viacerých keramických plastík umiestnených na košických verejných priestranstvách, okrem iného pamätníka obetiam havárie električky na dnešnom Festivalom námestí z roku 1978 / HistoricKE

Použité pramene a literatúra: Archívny výskum HistoricKE / Arcanum.hu / Tabuľa pripomína záhadné bombardovanie. Dostupné online:  https://www.aktuality.sk/IsmeretlenrepülőgépekbombázzákKassát. Dostupné online: Rubicon.hu/ Magyarok a II. világháborúban. LégiháborúMagyarországfelett. Elsőkötet. Kassabombazástól 1942 öszéig/Pekár, M. Prípravy Slovenska na vojnu proti ZSSR a ich vplyv na pomery v šarišsko-zemplínskej župe. In. Vojenská história 1/2005

Komentáre