Riešeniami by sa malo zaoberať mesto Košice.
Minulý rok sa v metropole východu uskutočnil zber dát do takzvaných pocitových máp. Karpatský rozvojový inštitút v spolupráci s architektmi z architektonického štúdia Atrium v Košiciach formou interaktívnej mapy zistili, kde je Košičanom v lete najteplejšie. Jednou z častých odpovedí bolo Hlavná ulica a dopravné uzly bez dostatku zelene.
„Najteplejšie sú jednoznačne všetky lokality v meste, ktoré sú, nazvem to, preasfaltované. To sú hlavne tie kritické dopravné uzly ako Staničné námestie, Festivalové námestie, obrovské nákupné strediská s ich veľkými parkovacími plochami. Tie sa, samozrejme, prehrievajú. Toto sú všetky tie body, veľa asfaltu rovná sa veľké teplo,“ uviedol Michal Burák zo štúdia Atrium.
Medzi najpríjemnejšie miesta v Košiciach s dostatkom tieňa patrí Mestský park, Moyzesova ulica či Anička, čo potvrdil aj Burák:
„Paradoxne, ako prehrievanú ulicu vníma verejnosť napríklad Hlavnú, práve okolo Dómu sv. Alžbety, lebo tam je Hlavná ulica najširšia a je tam najviac dlažby, čiže je na zamyslenie, či netreba pridať nejakým spôsobom vegetácie.“
Riešenia
Dáta sa zbierali do konca septembra a na základe výsledkov by sa v meste mali postupne začať riešiť body, ktoré ľudia označili za tie najkritickejšie z pohľadu klimatického prostredia.
„Všetky tie veľké asfaltové plochy, to sú miesta, kde rozhodne výsadba musí byť. Nie je myslená ako tie tenké stromčeky, ale riadne stromy, ktoré vytvoria požadovaný tieň. To sa tiež týka aj hlavných dopravných ťahov, napríklad po Moldavskej vôbec stromy nie sú, čiže tam by takéto stromy mali byť. Zeleň je vždy najlepšia, lebo jednak tieni a jednak filtruje vzduch. Sú aj iné formy tieňa, čiže vytvorenie rôznych tieniacich systémov v rámci verejných priestranstiev,“ vysvetlil Burák.
Riešením by mohli byť aj fontány a malé vodné plochy. Ako skonštatoval Burák, na úpravách spojených s dátami z tohto projektu by malo spolupracovať aj mesto Košice:
„Košice sa zaviazali ako každá samospráva v rámci partnerstva riešenia klimatických dopadov v rámci celej Európskej únie. Košice mali tiež záväzok pracovať na tom. My sme vytvorili platformou, ktorou občania mohli vyjadriť svoju účasť a teraz sa pripravuje vyhodnotenie toho celého. Hľadajú sa opatrenia na zmierňovanie klimatických dopadov a následne mesto Košice bude tou inštanciou, ktorá musí nájsť financie a musí rozbehnúť projekty, ktoré zmiernia dopady na tieto klimatické zmeny.“
Zatopené lokality
K extrémnym horúčavám patria aj intenzívne búrky. Ľudia mohli do pocitovej mapy zaznačovať aj miesta, kde sa po dažďoch zhromažďuje a valí voda.
„Jednoznačne najviac respondentov reaguje práve na podchod Palackého, miesto, kde sa zrejme nejakým spôsobom upcháva potrubie. Samozrejme, neslávne známy podjazd na Južnej triede smerom na kataster, určite na Severe sú napríklad obytné zóny povojnové, okolo Obrancov mieru a podobne. Tie trpia tým, že počas dažďa sú permanentne zaplavené alebo kanalizácia je zrejme upchatá, alebo systém odvádzania dažďovej vody je nedostatočný, spevnené plochy sú úplne zle spádované. Tieto veci musí samospráva riešiť,“ dodal Burák.
Najlepším riešením je zadržiavať vodu, aby sa do odtokov dostalo čo najmenšie množstvo odpadových vôd. Pomôcť by tak mohla výsadba nových trávnatých plôch či zelené strechy.
Autor: RÁDIO KOŠICE