V Haagu sa začal samit 34. hláv štátov a vlád Severoatlantickej aliancie.
Slovensko nebude v štátnom rozpočte na rok 2026 podporovať žiadne navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad úroveň roku 2025. Štát si musí vyhradiť suverénne právo rozhodnúť sa, v akom tempe a štruktúre je pripravený navyšovať rozpočet ministerstva obrany s cieľom dosiahnuť plán NATO v roku 2035.
Premiér Robert Fico tvrdí, že akékoľvek navýšenie rozpočtu rezortu obrany na rok 2026 bude použité len na projekty duálneho určenia, ako sú nemocnice a cestná infraštruktúra:
„Slovensko má v čase ozdravovania verejných financií a dobiehania priemernej životnej úrovne v Európskej únii v najbližších rokoch iné priority ako zbrojenie.“
Väčšina členských krajín NATO podľa neho podporuje razantné zvýšenie výdavkov na obranu, a to do úrovne päť percent HDP v roku 2035. Predseda vlády pripomenul, že Slovensko je členským štátom NATO a musí sa rozhodnúť, či záväzky vyplývajúce z jeho členstva rešpektuje alebo prijme v budúcnosti iné riešenie.
„Naviac, Slovenská republika je schopná dosiahnuť požiadavky NATO aj bez razantného zvýšenia výdavkov na zbrojenie na päť percent HDP,“ doplnil Fico.
V tejto súvislosti premiér upozornil, že zlyhali všetky medzinárodné politické, bezpečnostné a právne mechanizmy určené na prijímanie rozhodnutí a mandátov na použitie vojenskej sily pri riešení konfliktov. Mocnosti prijímajú tieto rozhodnutia individuálne, čo vedie k bezprecedentnému zhoršeniu bezpečnostnej situácie s reálnym rizikom vzniku nového globálneho vojenského konfliktu.
„O rozsiahlom zbrojení a možnom globálnom vojenskom konflikte sa dnes hovorí podstatne viac ako o mieri, či zvyšovaní životnej úrovne ľudí,“ skonštatoval premiér.
Slovensku sa napokon spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov. Slovenskí zástupcovia dnes do Haagu cestovali so zámerom dosiahnutia konsenzu medzi všetkými členskými krajinami Aliancie.
„Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ zdôraznil prezident Peter Pellegrini a uviedol, že postoj Slovenska je jednotný a pozíciu krajiny konzultoval aj s vládou.
Slovensko podľa slov prezidenta naďalej trvá na predĺženej lehote, v rámci ktorej by sa mohli ciele dosiahnuť, a krajina si vyhradzuje právo suverenity a vlastného rozhodnutia, či vôbec verejné financie dovolia alebo nedovolia Slovensku zvýšiť výdavky na obranu.
„Ak áno, primárne bude Slovenská republika preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry.“
Pellegrini zdôraznil, že Slovensko ako krajina na východnom krídle NATO musí nevyhnutne investovať do infraštruktúry, železníc, mostov či medicínskych zariadení:
„Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením.“
Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom informovali, že v navrhovaných záveroch nie je určené, v akých objemoch by sa mali výdavky zvyšovať ročne, čo dáva krajinám voľnosť pri určení tempa. Ide pritom podľa nich o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj na apel Slovenska.
Prezident ďalej informoval, že ciele, ktoré sa v stredu (25.6.) stanovia na samite, sa v roku 2029 prehodnotia:
„Či majú svoje opodstatnenie, či vôbec sa ich darí a koľkým krajinám napĺňať, a možno sa budú aj revidovať.“
Slovensko sa bude dovtedy venovať primárne tomu, aby spĺňalo spôsobilosti, ktoré krajine vyplývajú z členstva v NATO.
Dnes sa v Haagu začal samit 34. hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť obranné výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.
Premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Mark Rutte. Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Zdroj: TASR