Druhou alternatívou boli mreže.
Jednou z dominánt historického centra metropoly východu je Urbanova veža, ktorá patrí rímskokatolíckej cirkvi, konkrétne Farnosti sv. Alžbety v Košiciach. Táto pamiatka sa niekoľko rokov reštauruje. Jej príprava na budúce využívanie v dlhoročnej metodickej spolupráci vlastníka s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) Košice pokračuje aj naďalej. V uplynulých rokoch sa podarilo konzervovať, obnoviť a regenerovať najcennejšie vrstvy, články a prvky do zodpovedajúceho stavu. V oblúkoch arkád Urbanovej veže pribudli presklené výplne, ktoré ju majú chrániť pred dažďom či hniezdiacimi vtákmi.
KPÚ zdôraznil, že dlhoročným zámerom vlastníka je komplexne zreštaurovať náhrobky vsadené v stenách veže a dôstojne a zabezpečene ich prezentovať:
„A tak ostatné pamiatkárske rozhodnutie z júla 2024 práve tu a práve preto pripustilo aj realizáciu bezpečnostných výplní oblúkov arkád veže, a to v možných alternatívach s použitím tradičných materiálov – formou presklených plôch s trvalým prevetrávaním, alebo formou kovových mreží, alebo použitím ich kombinácie. Vzhľadom k plnej ochrane vzácnych kamenných platní náhrobných kameňov a kamenných prvkov v arkádach veže, ktoré majú muzeálnu hodnotu, a je nutné ich chrániť, napokon vlastník – Rímskokatolícka cirkev (Farnosť sv. Alžbety) uprednostnil práve plné presklenie arkádových polí, a to predovšetkým z dôvodu ochrany uvedených prvkov pred hnaným dažďom.“
Kamenné platne majú podľa vyjadrenia reštaurátorského tímu v zložení Peter Gomboš, Vladimír Višváder, v odbornej kooperácii s Tiborom Machatom, a na základe sanačného posudku, ktorý spracovali Marián Vertaľ a Pavol Jaroš, vysokú nasiakavosť. Ich stav zhoršuje dážď hnaný do priestoru arkádovej chodby. Plné presklenie má zabrániť hniezdeniu vtáctva predovšetkým v južnej časti chodby v mieste rímsy pod okenným otvorom a v juhovýchodnom kúte v mieste osadenia stredovekej kamennej zvieracej plastiky. Transparentné bodové osadenie sklenených tabúľ, bez použitia nevhodných plných rámov a s miernym odsadením od kamenných stĺpikov, má zabezpečiť nutné prevetrávanie arkádovej chodby.
„Zasklenie arkád Urbanovej veže slúži predovšetkým na ochranu kamenných náhrobkov zámožných Košičanov, ktorých umeleckohistorický význam aj pre ich zriedkavosť (predovšetkým náhrobkov zo 14. storočia) presahuje rámec mesta. V minulosti, aj viac desaťročí spätne, pod týmito arkádami bol vždy hrozný neporiadok a špina, nemá zmysel rozoberať, čo všetko sa tu nachádzalo. Výsledkom pamiatkového výskumu bol preto aj návrh, že v tomto priestore je potrebné obmedziť úplne voľný prístup, predovšetkým preto, aby tieto vzácne náhrobky, teraz už aj zreštaurované za nemalé náklady, nemohli byť poškodzované, respektíve, aby ich bezprostredné okolie zostalo hodné významu týchto pamiatok,“ povedali hlavní zodpovední odborníci pre daný variant a jeho realizáciu Ján Krcho a Michal Gomboš.
Odborníci zvažovali dve alternatívy, a to presklenie arkád alebo vytvorenie mreží v otvoroch pod arkádami. Priestor ambitu s mrežami by však podľa nich pôsobil ako klietka a ak by neboli dostatočne husté, nedokázali by zabrániť prístupu holubom či dažďu, ktorý po analýze muriva steny, v ktorej sú náhrobky, spôsobuje prírastok vlhkosti. Krcho a Gomboš doplnili, že by nedokázali zabrániť ani vhadzovaniu smetí:
„Napokon sme sa rozhodli pre presklenie arkád, predovšetkým preto, lebo viac chráni náhrobky aj samotný priestor pred nimi, pôsobí menej rušivo, a celkový charakter je skôr podobný charakteru výkladu alebo vitríny, ktorý je podľa nášho názoru vhodnejším pre takéto významné pamiatky.“
Zasklievanie či ochrana významných artefaktov sklom je podľa odborníkov vo svete bežná, keďže je to najmenej rušivý a invazívny spôsob ich ochrany. Krcho a Gomboš ako príklad uviedli portrét Mony Lisy od Leonarda da Vinciho:
„Najcennejšie košické náhrobky sú o dobrých sto rokov staršie ako tento obraz.“
Renesančná Urbanova veža, ktorá má názov podľa rovnomenného zvona či legendárneho zvonára, patrí k areálu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. KPÚ dodal, že spolu s Kaplnkou sv. Michala a zaniknutým cintorínom v okolí tvorí posvätné mestské centrum:
„Nie je vylúčené, že vznikla na mieste staršej stredovekej veže, ktorej zvyšky sa doteraz nepodarilo nájsť či potvrdiť. Pôvodne ako mestská veža, či skôr zvonica, je spájaná rokmi výstavby – prestavby v rokoch 1628 – 1629 s Martinom Lindnerom z Prešova, dvorným staviteľom Gabriela Bethlena, a spomína sa neskôr aj ako „alba turris“ a „rubra turris“ – teda biela či červená veža, údajne podľa farby jej omietok.“
Čelá výsečí fabiónovej rímsy Urbanovej veže pod strechou zdobia zo všetkých strán čiastočne zachované renesančné sgrafitá s portrétnymi motívmi, napríklad imaginárnych hláv bojovníkov, kráľov či cisárov, ktoré podľa KPÚ skúmajú bádatelia:
„Nad hlavným vstupom popri erbe mesta je na mramorovej doske vytesaný oslavný nápis s letopočtom. Veža zažila neskorobarokovú obnovu po jej požiari v roku 1775. Neskôr po obvode prízemia vznikli drobné prístavby obchodov, ktoré odstránili až na prelome 19. a 20. storočia v rámci jej romantizujúcej obnovy, na ktorej sa podieľal staviteľ Otto Sztehlo.“
Do obvodových múrov na prízemí veže bolo osadených 28 náhrobkov z Dómu sv. Alžbety. KPÚ zdôraznil, že pribudla aj novorenesančná arkádová chodba:
„Toto lapidárium v Urbanovej veži je jednou z najväčších zbierok kamenných gotických a renesančných náhrobkov u nás a medzi nimi sa dodnes ukrýva aj fragment kamenného rímskeho náhrobku z 3. storočia.“
Urbanova veža bola po rozsiahlom požiari v roku 1966 opätovne obnovená. Desiatky rokov bola významnou expozíciou zvonov a zvonolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach.
Zdroj: SITA