Prešovčania Matej a Vladimír šetria svojím vynálezom nohy čašníkov

Sedíte na letnej terase a pozeráte na hodinky. Ubehlo už päť minút, no čašník ešte k vášmu stolu ani neprišiel. Začínate byť nervózny, čas beží – takúto situáciu pozná asi každý z nás. Existujú však podniky, kde sa vám to stať nemôže.

Najviac je ich v Prešove, ale nájdete ich aj v Košiciach, Michalovciach, Humennom, Starej Ľubovni, Partizánskom, Nových Zámkoch či v Bratislave. Výnimkou nie sú ani české mestá, ako Praha, Liberec, Jablonec či Brno. Podniky v týchto mestách majú totiž na stoloch zvonček. A nie hocijaký. Drevený, elegantný s nerezovým gombíkom navrchu, ktorý svieti, keď ho stlačíte.

Jedno stlačenie, a k stolu privoláte čašníka, dve stlačenia, čašník príde k stolu aj s účtom. Žiadne čakanie, len rýchla a jednoduchá obsluha. Aj takto by sme mohli definovať tzv. tichý zvonček dvoch mladých Prešovčanov – Mateja Bodnára a Vladimíra Šteca.

„Celý nápad vznikol v jednej prešovskej kaviarni, kde mali problém s obsluhou na terase, keďže čašníčka nevidela od baru na terasu, a tak nás oslovili, či nevieme niečo vymyslieť exkluzívne pre nich. A tak sme dali s Vladom hlavy dokopy a vymysleli sme drevený predmet v tvare zvončeka s gombíkom na vrchu, ktorý keď zákazník stlačí, tak čašník je hneď upozornení, ktorý stôl treba obslúžiť,“ ozrejmil Matej.

Celá myšlienka vznikla už pred tromi rokmi. Za ten čas si získala sympatie podnikov i zákazníkov po celom Slovensku a v Českej republike. Spočiatku išlo o tichý zvonček, neskôr ho chlapci premenovali na Re-bells, čo je odvodené od remote bells, teda diaľkový zvonček.

Základný princíp bol postavený na tom, že keď zákazník stlačil zvonček, čašníkovi sa na obrazovke (remote manager) pri bare zobrazila jeho požiadavka – teda objednávka alebo platba. Postupom času ale pribudli aj smart hodinky.

„To znamená, že kdekoľvek sa čašník v podniku nachádza, tak okamžite vie, ktorý stôl treba obslúžiť. Čiže ak je náhodou na terase a niekto naňho zazvoní z terasy, tak nemusí ísť za bar, aby zistil, že sa opäť musí vrátiť na terasu,“ vysvetlil Matej s tým, že čašník si vie požiadavky zo zvončeka pozrieť aj na akomkoľvek Android zariadení.

Pridanou hodnotou celého systému sú štatistiky. „Zbierame dáta o tom, ako často sa zvonček použije a ako rýchlo na to reagujú čašníci. Údaje sú sprístupnené majiteľovi alebo prevádzkarovi ako nejaký dodatočný nástroj riadenia. Tým pádom vidí, v ktorých časoch je zvonček najviac využívaný a je to preňho, povedzme taká nápoveda, kde má nejaké rezervy, čo by trebalo možno zlepšiť, kde mu možno chýbajú ľudia na zmene,“ priblížil Vlado.

Vychytávku od mladíkov z východu používajú aktuálne v dvoch krajinách. Mesačne zvonček využije na privolanie obsluhy zhruba 18-tisíc ľudí, čo vôbec nie je malé číslo. Aj keď by Vlado s Matejom chceli raz preraziť so svojím nápadom v západných krajinách, v súčasnosti sa sústreďujú najmä doma, na Slovensku. Dôvod je celkom jednoduchý.

„Myslíme si, že je podstatné ešte stále sa presadiť silnejšie na našom trhu, nech o nás vie fakt každý. Máme tu určite ešte čo robiť na Slovensku, aj v Česku. A predsa pre firmu je najprirodzenejšie a najefektívnejšie predávať na svojom trhu, ktorý mu je blízko aj jazykovo, aj kultúrne,“ spresnil Vlado.

Podobné riešenia na privolanie obsluhy už vraj existujú, vyrábajú sa prevažne v Číne a v Kórei. Zvonček dvoch Prešovčanov je však jedinečný tým, že má najvyššie položený gombík na svete.

„Dosiaľ sa nám nepodarilo nájsť nikoho na svete, kto by vyrobil zvonček, ktorý je umiestnený nad všetkým, čo na stôl položíme. Teda nad taniere, šálky, pohár. A aj dizajn je to, v čom sa odlišujeme. A to aj napriek tomu, že sme vznikli preto, že neexistovalo nejaké riešenie, ktoré by vyhovovalo nejakým dizajnovým kritériám, nejakej modernej kaviarne alebo reštaurácie. Museli sme vytvoriť niečo, čo sa skutočne hodí do moderného interiéru.“

Aktuálne chlapci pracujú na ďalšom zlepšováku, a to plateniu od stola. To znamená, že zákazník by si mohol vďaka mobilnému telefónu pozrieť svoj účet a rovno ho aj zaplatiť. Ušetril by tak čas sebe, aj čašníkovi. A z podniku by mohol odísť kedykoľvek by chcel.

„Technológia je za tým myslená takým spôsobom, že telefón buď priložíš alebo ním oskenuješ EAN kód na spodku zvončeka a na pozadí sa vykonajú potrebné veci na to, aby si videl svoj účet, a tým pádom ho mohol aj zaplatiť,“ načrtol Matej s tým, že nejaké prototypy a aplikácie už majú, no stále je na nich veľa práce. Novinku by chceli spustiť na budúci rok.

Aj keď si na začiatku robili skoro všetko sami, dnes už majú na to svojich ľudí. Drevený korpus im sústružia stolári zo Slovenska, Čiech i Poľska. Elektroniku im vyrábajú doma, na východnom Slovensku. Na nich je už „len“ finálne skladanie a celé podnikanie im niekedy pripadá ako splnený sen.

„Je to fakt niekedy pre nás dvoch s Maťom až taký zázrak, že sedíme v kaviarni a vidíme, ako to krásne plynulo funguje, že čašník za barom vidí, že jeden stôl na terase chce obslúžiť, druhý chce platiť. Rovno si vytlačí bloček, vybehne na terasku, vybaví účet, takže to funguje úplne krásne a presne. Pochvaľujú si to aj čašníci, že je to také pre nich plynulejšie a najmä v časoch, keď je veľa ľudí v podniku. Vtedy hovoria, že je to pre nich menší stres, a že je to pre nich uľahčenie práce a šetrenie nôh. Čo nás nesmierne teší,“ uzavrel Vlado.

Autorka: LEA HEILOVÁ