Eufóriu z návratu medzi extraligovú smotánku vystriedali psychicky náročné boje o záchranu. Prešovskí hokejisti ich napokon zvládli bez vážnejších problémov a po úspešnej baráži sa pod Kalváriou pustili do budovania nového tímu.
Pozíciu športového manažéra prevzal Vladimír Mihalik, novým hlavným trénerom sa stal Ryan Colville a výraznou obmenou prešiel aj samotný káder. Do tímu „koňarov“ pribudli hráči skúsení i mladí a s výnimkou doterajšieho kapitána Alexandra Avcina sa kompletne zmenilo aj legionárske zloženie.
„Moje prvé dojmy z tímu sú výborné. Máme tu skupinu hráčov hladných po práci a plných odhodlania. Všetci sa už tešili na prvé tréningy a cítim z nich veľkú energiu. Verím, že takto to bude pokračovať aj počas ďalšej časti prípravy,“ rozhovoril sa po štarte tréningového procesu na ľade nový tréner Ryan Colville. 43-ročný rodák z kanadského Miltonu je už na východe udomácnený, veď počas uplynulých troch sezón bol asistentom Dana Cemana v Košiciach. „Znalosť tejto súťaže i prostredia vnímam ako veľkú výhodu. S niektorými chlapcami som spolupracoval v Košiciach, ostatných poznám zo vzájomných súbojov. Je tu aj pár nových tvárí, ktoré však rýchlo spoznám a teším sa na produktívnu komunikáciu. Dôležité je, že túto ligu poznám a to mi situáciu značne uľahčuje.“
Colville získal v roku 2012 v pozícii videoanalytika Stanleyho pohár s Los Angeles Kings a neskôr zastával vo viacerých kanadských juniorských tímov trénerské i manažérske pozície. V mužskom hokeji však povedie tím ako hlavný tréner vôbec prvýkrát v kariére.
„Je to tak, v pozícii asistenta som spolupracoval s viacerými výbornými trénermi. Pracoval som s juniormi i mužmi, v zámorí i v Európe. A teraz sa teším na novú výzvu, ktorú so sebou prináša pozícia hlavného trénera. Verím, že po všetkých tých rokoch som na to pripravený,“ pokračuje mladý kormidelník, ktorý chce v Prešove vybudovať konkurencieschopný tím. „Každý chce byť v tabuľke čo možno najvyššie a som presvedčený, že naše mužstvo môže súperiť s hocikým. V tejto lige je to všetko o detailoch a výsledky sú spravidla tesné. Môžete zdolať hocikoho a rovnako tak s hocikým prehrať. Máme rovnaké ciele ako naši súperi a podstatné je, aby sme išli za spoločným cieľom a ťahali za jeden povraz.“
V snahe o namiešanie správnej chémie a vytvorenie správnych väzieb vo vnútri tímu pripravili Prešovčania netradičnú formu teambuildingu. V spolupráci s armádou sa hráči vžili do kože vojakov.
„Bol to výborný teambuilding. Chlapci sa spoznali a užili si zábavu. Bol to veľmi dobrý nápad,“ podotkol Colville, na ktorého nadviazal obranca Adam Drgoň. „Bolo to veľmi zaujímavé. Do poslednej chvíle sme nevedeli čo nás čaká a zrazu po nás prišlo veľké vojenské auto. Mali sme základný výcvik, zastrieľali sme si, spali sme vonku pod holým nebom. Za mňa to bola veľmi zaujímavá akcia a určite splnila svoj účel. Ja osobne mám teraz pohľad na niektoré veci úplne iné. My hokejisti žijeme vo svojej bubline a príhody vojakov som počúval s otvorenými ústami.“
Štyridsaťjedenročný zadák bude po príchode z Trenčína najstarším členom kádra „koňarov“ a v porovnaní s trénerom Colvillom je len o dva roky mladší. Logicky sa tak od neho očakáva rola lídra, ktorý vypomôže bohatými skúsenosťami.
„Budem sa snažiť pomáhať hlavne mladým chalanom. Od nás starších sa to očakáva. Urobím to, čo bude žiadať tréner. Na to som tu,“ uvedomuje si Drgoň. „Teším sa z príchodu do partie plnej mladých hráčov. Vidím tu potenciál a môže to byť zaujímavá sezóna. Nerád hovorím vopred o cieľoch, ale tvrdou a poctivou prácou tu môžeme niečo vybudovať.“
Jedným z hráčov, ktorý sa budú spoliehať na rady starších, bude i 24-ročný Lukáš Sedláček. Rodák z amerického Staten Islandu vyštudoval na Aurora University obchod a športový manažment. Po štvorročnom pôsobení v NCAA III ho teraz čaká prvá profesionálna sezóna.
„Objavila sa šanca zahrať si profesionálny hokej a pre mňa to bolo po ukončení vysokoškolského štúdia v Amerike veľmi lákavé. Obzvlášť, keď sa vraciam ku svojimi koreňom. Ja som tu síce nikdy nežil, ale chodil som sem na prázdniny a doma sme vždy hovorili aj po slovensky,“ približuje svoje slovenské korene mladý Američan s dvojitým občianstvom, ktorého mama pochádza z Prešova a otec z českých Jeseníkov. Na Šariš chodieval doposiaľ iba v rámci letných prázdnin, slovenčinu však ovláda veľmi obstojne. „Doma sme vždy rešpektovali slovenské tradície a mama varila česko-slovenskú kuchyňu. Guláše, halušky a veľa vecí, ktoré mám rád. Slovenské jedlo je totiž lepšie ako to americké,“ podotkol so širokým úsmevom útočník, ktorý sa ešte vynasnaží doučiť slová našej hymny. „Trochu ju ovládam, ale ešte to nie je dokonalé. S mamkou sme však doma hymnu počúvali a ona ju aj spievala. Uvidíme, ako to vylepším do štartu sezóny.“
Fanúšik New Yorku Rangers sa označil za hokejového „pracanta“. „Fanúšikovia môžu odo mňa čakať tvrdú prácu, energiu a tímové poňatie. Nehrám pre seba, ale pre klub,“ zdôraznil Sedláček, ktorý má o našej extralige aspoň základnú predstavu. „Videl som pár zápasov v závere predošlej sezóny. Chalanom som držal palce, aby sa udržali v extralige a mohol som sem prísť. Teším sa na svoju prvú mužskú sezónu a v hlave som nastavený tak, že tu môžem ostať aj na dlhšie obdobie. Ak by sa mi tu darilo a budem spokojný, tak nemám dôvod vracať sa do Ameriky.“
Tak ako celému tímu, aj jemu zaimponoval vojenský teambuilding, ktorý mu umožnil nadviazať bližšie vzťahy s novými spoluhráčmi.
„Niečo také som nikdy nezažil a bolo to super. Prvýkrát v živote som strieľal zo samopalu a spal v spacáku. Hlavne sme boli všetci spolu a mohli sme sa spoznať. Môžem povedať, že partia je tu výborná a chalani sa zaujímajú o Ameriku a pýtajú sa ma, ako sa mi tu páči. Je pekné, že dokážeme spolupracovať a rozumieme si aj mimo ľadu,“ doplnil Američan so slovenskými koreňmi.