S veriacimi bude sláviť božskú liturgiu svätého Jána Zlatoústeho.
O pár hodín sa začne apoštolská cesta pápeža Františka na Slovensku. V utorok 14. septembra zavíta aj na východ, dopoludnia navštívi Prešov a popoludní Košice. V metropole Šariša bude sláviť božskú liturgiu svätého Jána Zlatoústeho. O prípravách, bohoslužbe, ale aj spomienkach na svätého Jána Pavla II. sme sa rozprávali s arcibiskupom Prešovskej archieparchie Jánom Babjakom.
Ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli, že Svätý Otec si vybral práve Slovensko a príde na apoštolskú cestu aj k nám na východ?
Predovšetkým som bol veľmi potešený, ale aj veľmi prekvapený, lebo poznajúc doterajšie apoštolské cesty Svätého Otca Františka, ktorý navštevoval viac-menej tie chudobnejšie a okrajové krajiny, vieme, že pochádza z Južnej Ameriky, z Argentíny, takže nejako mu Európa nesedela (smiech), ale akosi sme mu padli do oka. Samozrejme, že som bol veľmi milo prekvapený, potešený a zvlášť tým, že príde do Prešova a že tu bude s nami sláviť archijerejskú svätú liturgiu. Nič väčšieho, nič krajšieho nemohol Svätý Otec pre nás gréckokatolíkov urobiť. Svätá liturgia je vrcholom všetkých modlitieb a všetkých slávení a vrcholom našej viery, lebo je to obeta Ježiša Krista, ktorou sme boli vykúpení. Práve túto obetu archijerejskej božskej svätej liturgie bude sláviť s nami tu v Prešove, takže sa všetci veľmi, veľmi tešíme.
Obrady východnej cirkvi sú naozaj veľmi pestré. Akú liturgiu bude sláviť Svätý Otec?
Bude to archijerejská svätá božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Tam sa používajú aj dvojsvietnik – dikirion a trojsvietnik – trikirion. Trikirion znamená, že veríme v Najsvätejšiu Trojicu a dikirion, že v Kristovi sú dve prirodzenosti – božská a ľudská. Biskup s týmito sviecami žehná štyri svetové strany. Na začiatku liturgie spieva známy žalm Pane, Pane, zhliadni z neba, príď a navštív svoju vinicu, ktorú vysadila tvoja pravica, Pane. Po malom vchode znova štyrikrát žehná a tam sú zase iné modlitby, samozrejme, s dikirionom a trikirionom žehná po svätom evanjeliu. Na začiatku anafory ide k ambónu a tiež žehná ľudí. Je taká pestrá, aj na oko, aj keď si predstavíme, že byzantská svätá liturgia sa slávi v našich cerkvách, kde sú cárske, diakonské dvere, kde je ikonostas – stena plná svätých ikon, teda obrazov. Toto všetko dotvára tú atmosféru, potom východný spev, chór. Je toho veľa a je to nádherné. Treba prísť, vidieť, zažiť to, treba, aby sme boli tým dotknutí. Často máme všelijaké svoje predstavy. Raz vidieť je viac ako stokrát počuť.
Liturgický priestor pred mestskou športovou halou bude zdobiť vzácna ikona.
Klokočov je mariánske pútnické miesto, samozrejme, veľmi starobylé. Nachádza sa tam Klokočovská ikona, lepšie povedané, už len jej kópia, ktorá slzila pred 351 rokmi. Vieme, že vtedy cisársky dvor zobral tú ikonu ako vzácnu, cennú do Viedne a nevieme, kde sa podela. Ešte vtedy Prešov, biskupstvo naliehali, aby tá ikona bola vrátená. Cisár dal vyhotoviť vernú kópiu, ktorá je v Klokočove. Je to pekná ikona, pre nás veľmi vzácna. Počas prenasledovaní tá ikona v chráme v Klokočove slzila, preto je taká vzácna. Preto sme sa rozhodli pre túto ikonu.
Aké boli prípravy Prešovskej archieparchie na návštevu pápeža Františka?
Celá gréckokatolícka metropolitná cirkev sa pripravuje duchovnou prípravou, ktorá začala na Sviatok Premenia Pána. Sú tam rôzne modlitby, návody, ako sa pripravovať. Začínali sme eucharistickou poklonou, adoráciou pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou. Potom sú na každý deň k jednotlivým evanjeliám myšlienky Svätého Otca, ktoré kedysi povedal na tému týchto evanjelií. Máme aj Mimoriadny rok svätého Jozefa, takže je tam Akatist k svätému Jozefovi, prednášky. Odporúčame, aby sa ľudia modlili, adorovali, vkladajú sa prosby do svätých liturgií. Pri každej svätej liturgii je prosba za Svätého Otca a za tú cestu, aby bola požehnaná.
Samozrejme, táto príprava spočíva v tom, aby sa človek sám akosi naladil, aby lepšie spoznal Svätého Otca a jeho encykliky, ktoré napísal. Aby sme pripravili svoje srdce, aby bolo vnímavé na slová, ktoré nám povie. Svätý Otec prichádza ako zástupca Ježiša Krista na zemi a prichádza posilniť našu vieru, dotknúť sa určitých vážnych udalostí v živote našej cirkvi a v živote nás veriacich. Verím, že to bude požehnaná cesta. Verím, že budeme touto návštevou posilnení, upevnení vo viere. Samozrejme, že si tie slová Svätého Otca budeme potom premeditovávať v našich farnostiach a naši kňazi sa tým budú zaoberať s veriacimi, aby sme nielen počuli, ale aby sme tie slová vedeli potom vniesť do svojho života.
Ako si spomínate na návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku vrátane Prešova?
Svätý Otec Ján Pavol II. tu bol trikrát. Na dvoch stretnutiach som s ním bol, a to prvýkrát vo Vajnoroch v roku 1990. Ja som vtedy pôsobil na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, mal som tam na starosti ako špirituál východných bohoslovcov. Vtedy to bola krátka, jednodňová návšteva. Potom tu bol poslednýkrát v roku 2003, kedy blahorečil prešovského biskupa Vasiľa Hopka a Zdenku Schelingovú. Bolo to v Bratislave. Tam som, samozrejme, bol. Už som bol biskupom, takže potom sme mali spoločné stretnutie v Badíne. Bol už veľmi chorý, bol na vozíčku.
To stretnutie, ktoré bolo najmohutnejšie a najviac zapamätané našimi ľuďmi a veriacimi na Slovensku, to bolo to veľké stretnutie v roku 1995, kedy v Košiciach na letisku svätorečil Košických mučeníkov, keď v Prešove na tom istom mieste pred športovou halou sa modlil Akatist s gréckokatolíkmi. Keď potom navštívil Levoču a na Levočskej hore slávil pontifikálnu svätú omšu.
Toto obdobie, tento čas jeho návštevy na Slovensku v roku 1995 som pôsobil vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Dá sa povedať, že s tou návštevou som predsa mal čosi spoločné, a to, že dotknuté diecézy na Slovensku, ktoré mal navštíviť, mali poslať svojho zástupcu, koordinátora, aby s pápežským ceremonárom Pierom Marinim prebrali určité detaily najmä liturgické. Prešovská eparchia neposlala nikoho, ale mne len zavolali: „Ty si tam v Ríme, tak nájdi si čas.“ Chodil som na tie stretnutia. Dostal som takú direktívu, nech sa Svätý Otec čosi kratučké pomodlí s nami, nech sa nám prihovorí. Keď som to povedal Mons. Marinimu, že takto v Prešove by to mohlo byť, on sa len zasmial a hovorí: „Svätý Otec sa veľmi rád modlí Akatist k Presvätej Bohorodičke. Bude Akatist a hotovo. Odkáž to do Prešova.“
Ja som potom, samozrejme, zatelefonoval, že pápežský ceremonár povedal, že bude Akatist, tým pádom treba pripraviť Akatist ku Presvätej Bohorodičke. Samozrejme, stretli sme sa viackrát, prechádzali jednotlivé miesta. Pápežský ceremonár pripravil liturgickú knihu, ktorú pápež užíval počas tejto cesty. Tam mal všetky tie slávenia. Keď to skončilo, potom som sa ozval pápežskému ceremonárovi a hovorím: „Nemáte jednu takúto knihu aj pre mňa?“ A on hovorí: „Výborne a dám vám tú v bielej koži, ktorú pápež užíval, lebo sme dali vyhotoviť tri, tak jednu vám dám.“
Veľmi ďakovali za tú návštevu, že bola mimoriadna, že sa nedala porovnávať s tými návštevami v iných krajinách, že bola veľmi pokojná, požehnaná, že Svätý Otec si ju vychutnal, že sa modlil, že to bolo veľmi duchovné. Jeho zástupca mi hovorí: „Neviem, ako budem môcť teraz žiť v Ríme, pretože polovicu môjho srdca som nechal na Slovensku.“ To bolo veľmi silné vyznanie a mne to tiež veľmi zarezonovalo v srdci, že to aj oni takto hlboko prežívali. Tá návšteva bola veľmi požehnaná a myslím si, že mala aj veľkú odozvu. Ja som potom o tom dosť písal, rozoberal, posielal som meditácie nad tým príhovorom Svätého Otca. Myslím, že veriaci to dosť hlboko prežívali, aj potom z toho žili a myslím si, že dodnes mnohí z toho žijeme a čerpáme.