Tridsaťročný Miroslav Mikloda je oporou vodnopólového klubu Hornets Košice a živí sa podnikaním v prepravnej sfére. O jedenásť rokov starší Jaroslav Dulina patrí medzi renomovaných kondičných trénerov a priam zázračné výsledky dosahuje aj v oblasti fyzioterapie detí. Vo voľnom čase sa ich cesty spájajú a spoločne mieria do hôr. Tie slovenské už prechodili zo všetkých strán a nastal teda čas na stanovenie nových výziev.
Vyzbrojená bohatými skúsenosťami z Vysokých Tatier, vybrala sa dvojica košických športovcov spoločne s horským vodcom Rastislavom Šrobom do Álp. Nie však len tak na hocijaký kopček, ale priamo na najvyššiu horu starého kontinentu – Mont Blanc (4809 m).
Na zahriatie po presune zo Slovenska si Miro Mikloda doprial náročnú feratu a po následnom presune do Chamonix nasledovali tri aklimatizačné túry.
„Bolo to asi štyrikrát ťažšie, ako som si predstavoval,“ usmieva sa Mikloda. „Veľké problém mi robila nadmorská výška a necelé dva dni som mal problémy s bolesťami hlavy a dýchaním. Potom sa to však zlepšilo a užil som si dve krásne aklimatizačné túry. To bol čistý zážitok. Samotný výstup na Mont Blanc bol bielym nekonečným peklom. Dvakrát som sa chcel vrátiť, ale podržal ma Rasťo. Podporil ma psychicky, popoťahoval lankom a milosrdne ma klamal, že to už nie je tak ďaleko.“
Hoci znejú tieto slová pomerne zúfalo, podľa Jara Dulinu to zvládol vodný pólista na jednotku. „Miro bol výborný. Lezenie mu išlo fantasticky a dokonca sme obiehali nejakých vojakov. Neboli z toho nadšení.“
Samotný výstup na majestátny Mont Blanc prebiehal počas dvoch dní.
„Počas prvého sme vyrazili až popoludní a cieľom bolo dostať sa na prvú chatu. Tam sme prespali a o pol jednej ráno sme vyrážali na druhú chatu. Hlavne prvý úsek bol strmý a náročný. Padajú tam skalné lavíny a práve tam je najviac úmrtí. Počkali sme sa na druhej chate vo výške 3200 metrov a potom sme už mierili na vrchol Mont Blancu. Ten sme dosiahli v dobrom čase a hore sme boli o 8.15. Užili sme si východ slnka i fantastické počasie,“ pochvaľuje si Dulina.
Dosiahnutie vrcholu hory predstavuje vytúžený moment, no horolezci dobre vedia, že to nikdy nie je o nejakom príjemnom pikniku.
„Hore to bola taká rýchlovka. Dosť tam fúkalo, bolo približne – 13 pod nulou a absolvovali sme teda iba zopár fotiek a rýchlo sme sa občerstvili,“ približuje chvíle na najvyššom bode Európy Jaro Dulina. On sám si na vrchole zapózoval v drese nového hokejového klubu HC Prešov. V novej sezóne tam totiž bude pôsobiť ako kondičný tréner. „Deň pred odchodom sme sa dohodli s kapitánom HC Prešov Marekom Zagrapanom, že hore vynesiem dres, ktorý mal na sebe počas predstavenia klubu. Dres už teda vrchol Európy dosiahol a ja verím, že vysoko to dotiahnu aj chlapci z tohto klubu.“
Zatiaľ čo Dulina vyťahoval z batohu dres, Mikloda už pózoval s vlajkou Košického samosprávneho kraja. „Okrem toho sme si dopriali fotky aj s viacerými inými suvenírmi od sponzorov, bez ktorých by sme to mali oveľa ťažšie. Tie momenty boli krásne, pretože ich umocnilo najkrajšie počasie z celého pobytu v Alpách. Ako z pohľadnice.“
Horských vrcholov už zdolal vodný pólista mnoho, no tento pocit bol jednoducho jedinečný.
„Keď som prvýkrát uvidel vrchol, tak sa zdal byť blízko. Realita bola samozrejme iná. Poviem pravdu, bolo to náročné a keď sme sa vrátili späť a obhliadli sme sa na ten kopec, tak mi aj vyhŕkli slzy šťastia. Až vtedy to všetko opadlo a až vtedy som volal domov. Skôr poľaviť nemôžete, pretože najviac nehôd sa stáva tristo metrov pred cieľom a tam je ten nebezpečný úsek. Dovtedy ste unavení, zničení, ale musíte sa plne sústrediť. Teší ma hlavne to, že sme to zvládli spoločne s ľuďmi, s ktorými trávime veľa krásnych chvíľ v našich Tatrách. Okrem Jara a Rasťa s nami boli aj skvelí ašpiranti na horských vodcov a veľmi nám pomohli,“ vyznal sa Mikloda.
Mont Blancom sa to podľa pôvodného plánu skončiť nemalo a trojica východniarov plánovala vystúpiť aj na Matterhorn (4 478 m). Tu už im ale vystavilo počasie stopku.
„Matterhorn nás nepustil hore kvôli počasiu a množstvu čerstvého snehu. Hovorí sa, že sú kopce a potom je Matterhorn. Je to náročná hora a keďže hlásili ďalšie sneženie, nemalo význam pokúšať to. Je to však krásne miesto, pozreli sme si ho a určite sa tam chceme vrátiť,“ naznačil ďalšie horolezecké plány Jaroslav Dulina a Miroslav Mikloda pritakáva. „Matterhorn je láskou na prvý pohľad a túžim tam vystúpiť. Je to dominantná hora a určite sa tam chcem vrátiť v auguste. Verím, že sa mi to podarí.“