V rozhovore pre Košice Online okrem iného zhodnotil uplynulý rok aj svoju službu.
Prešovskú archieparchiu od apríla minulého roka vedie Peter Rusnák. Stalo sa tak po tom, čo sa vladyka Ján Babjak vzdal svojej funkcie. S novým prešovským gréckokatolíckym arcibiskupom sme sa rozprávali o Vianociach, jeho službe aj uplynulom roku.
Ako si spomínate na Vianoce v detstve?
V prvom rade na veľa snehu, nádhernú rodinnú atmosféru, keď sa moji bratia a sestry väčšinou kompletne zišli, nech mi rodičia prepáčia tento výraz, bolo nás ako hadov (smiech), 13 detí. Boli sme v Čechách, kde sme boli vyvezení po nešťastnom Prešovskom sobore v Starom Měste pod Sněžníkem. Králický Sněžník a Jeseníky – ešte aj dnes sú tam zimy, ako sa patrí.
Keď to začalo, tak vždy tá rodinná atmosféra, spevy, koledy, samozrejme, štedrovečerný stôl pri všetkej tej biede bol štedrý a na to sme sa veľmi tešili. My, malí krpci sme boli zahnaní do izby, mali sme ísť spať, lebo príde Ježiško a nesmieme sa na ničom podieľať, až keď zazvoní zvonček. Vo veľkom očakávaní sme nemohli, samozrejme, zaspať, lebo sme vedeli, že vo vedľajšej izbe sa čosi robí. Tam sme boli v rímskokatolíckom prostredí, tak sa išlo večer na polnočnú omšu a počúvali sme rímskokatolícku omšu.
Vianoce sú pre väčšinu ľudí časom pokoja a oddychu, ale pre kňazov a zasvätených je to hektické obdobie plné práce. Ako prežívate Vianoce v službe cirkvi a veriacim?
Je dôležité, že aj kňaz počas toho, ako povieme: „Mám veľa roboty,“ aby si uchoval pokoj v srdci, v živote. Nesmiem sa štylizovať, koľko mám toho ešte pred sebou. Každý je dôležitý, ten, ktorý sedí predo mnou v tejto chvíli a iným sa nezaoberám. Keď skončím, potom pôjdem na iné povinnosti. Myslím si, že mnohí kňazi si to vedia takýmto spôsobom zachovať, dobre, idem spovedať, idem sláviť svätú liturgiu a potom sa uvidí. Takto to brať, z minúty na minútu, vždy darovať čas človeku, Bohu, a to potom zanecháva pokoj, bez stresu, nervozity, ktorá často sprevádza činnosť pred Vianocami, toto musím, tamto musím. V tej chvíli pečiem alebo varím, modlím sa, slávim liturgiu. Toto môže pomôcť zachovať vnútorný pokoj.
Máme za sebou náročný rok, k pandémii sa pridala vojna na Ukrajine. Ako ho hodnotíte?
Keby sme nemali vieru, nádej, že Boh sa nestratil v tomto našom ľudskom chaose, práve naopak, on prichádza aj tento rok, aj v tejto chvíli, v tejto hodine, vždy sa chce narodiť v mojom živote, tak iste by sme si museli zúfať alebo nejakým spôsobom lámať nad tým palicu, ale to nie je tak. Rok 2022 bol naozaj náročný, veď život sám o sebe je dosť komplikovaný. Pre mňa osobne bol ľudsky ťažký, ale z duchovnej stránky bol úžasným požehnaním a naozajstnou radosťou spoznávania práce v obidvoch eparchiách, ktoré mi boli zverené, spoznávania bratov a sestier, farností, ktoré sú na východe, znovu sa s nimi zoznamovať, navštevovať. Som veľmi spokojný s rokom 2022.
Ako zvládate službu v Bratislave aj v Prešove?
Stále som sa snažil riešiť tie situácie a každý problém alebo požiadavku ad hoc, teraz idem do Čabaloviec, teraz idem do Starej Ľubovne. Nieže by som sa pozrel do zápisníka a do programu, čo ma čaká tento týždeň a o týždeň. Človek nikdy nevie, čo ho čaká o týždeň, teraz táto chvíľa je veľmi dôležitá. Po fyzickej stránke som sa vždy staral o to, aby šofér bol najedený, vyspatý a spokojný a ja som potom driemal v aute (smiech). Týmto štýlom sa to dalo zvládnuť.
Čo by ste zaželali našim čitateľom do nového roka?
Počas sviatkov Narodenia nášho Pána spievame Velebenie k Presvätej Bohorodičke: Vidím úžasné a nepochopiteľné tajomstvo, slávne, a to je nebo, maštaľ a cherubínsky trón, ktorým je Panna Mária. Boh, ktorý je nad všetkým, ako hovorí svätý Pavol, v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme, ktorý je nad celým vesmírom, on sa zrazu umiestni do jaslí, musí sa naučiť chodiť, rozprávať, papať, nechať sa prebaľovať. To je taká pokora, ktorá by mala človeka zraziť na kolená. Boh od nás nechce nič iné, len aby sme ho ospevovali a klaňali sa mu. Boh sa stal menším od nás, aby sme mali k nemu dôveru, aby sme ho dokázali skutočne prijať. Počas týchto sviatkov ho vidíme ako slabé, bezbranné dieťa, ako bezdomovca, ktorý hľadá príbytok, v prvom rade v našich srdciach, a preto ho privítajme s vďačnosťou a štedrosťou, rovnako aj ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Všetkým želám požehnané sviatky a udeľujem aj svoje požehnanie.