Pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie zdôraznil vtedajší boj za slobodu.
Karpatsko-duklianska operácia (KDO) patrí medzi najťažšie bojové operácie v horskom teréne počas druhej svetovej vojny na území Slovenska. Vyžiadala si desaťtisíce mŕtvych a zranených na oboch stranách frontu. Udalosti, ktoré sa odohrali už pred 81 rokmi, si národ pripomenie 6. októbra.
Tohtoročné výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR) pripomenulo dnes, a to pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. Na oslavy dorazil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý zdôraznil historické posolstvo udalosti:
„Stretávame sa na historickom mieste, ktoré bolo pred 81 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. Mieste, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov. A ja musím opäť verejne vysloviť tú najhlbšiu úctu nad ich hrdinstvom, odhodlaním a utrpením.“
Poukázal aj na to, že na kolonáde k duklianskemu pamätníku je vygravírovaných 1265 mien zomrelých. V operácii položilo svoj život aj 20-tisíc vojakov Červenej armády. Druhú svetovú vojnu označil za koncert zla, pričom vlna utrpenia sa prehnala aj Slovenskom.
„Keď si dnes pripomíname tragédie v Kališti, Nemeckej, Ostrom Grúni, Kľaku, Tokajíku a ďalšej stovke vypálených, zničených a vyvraždených obcí, nikdy nemôžeme obísť hrôzu, ktorú prežili ich vtedajší obyvatelia. A tak sa ani tu na Dukle nikdy nevyhneme hrôzam, ktoré oslobodzovacie boje sprevádzali. Nesmieme si pred nimi zatvárať oči, hoci tie spomienky sú desivé,“ povedal prezident pri Pamätníku 1. československého armádneho zboru na Dukle.
Hlava štátu tiež vo svojom prejave upozornila na to, že svet sa stáva čoraz nebezpečnejším miestom pre život, pretože v ňom prestávajú platiť desaťročia platné pravidlá. Vyslovil želanie, aby si naša spoločnosť vybrala cestu k vyššiemu cieľu – k hľadaniu spoločného dobra a zjednotenia. Na slávnostnú ceremóniu dorazil aj premiér Robert Fico.
Operácia sa začala 8. septembra 1944, keď sa Duklianskym priesmykom prebíjali prvé vojská sovietskej Červenej armády a príslušníci prvého československého armádneho zboru vedení generálom Janom Kratochvílom. Operáciu plánovali na päť dní, pričom napokon trvala až do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Karpatsko-duklianskou operáciou sa zároveň začalo priame oslobodzovanie.
„Išlo o útočnú operáciu vojsk sovietskej 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu armádneho generála Ivana Jefimoviča Petrova,“ uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu Peter Šumichrast.
Zámerom operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ v predhorí Karpát a rýchly prechod sovietskej Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Podmienkou pre splnenie KDO bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku s aktívnou činnosťou partizánov.
K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo. Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli totiž ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. V pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali nepriateľské sily a to v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Prvé presuny nemeckých vojakov zo Slovenska sa uskutočnili už v dobe od 8. až 13. septembra 1944. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov,“ vysvetlil zástupca riaditeľa.
Už 20. septembra 1944 v ranných hodinách jednotky prvého sledu sovietskej 242. horskej streleckej divízie po delostreleckom prepade obnovili útok a medzi 9.00 až 11.00 hod. prekročili československú štátnu hranicu.
Prvou slobodnou slovenskou obcou sa stalo Kalinovo. Po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na Slovensko. Ťažké frontové boje trvali do konca októbra.
O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie, vypovedajú aj oficiálne štatistiky.
„Sovietska 38. armáda stratila 13 264 padlých, zomretých a nezvestných vojakov a 48 750 sa zranilo alebo zostalo chorými. Celkové straty 1. československého armádneho zboru v tomto období podľa jedného z prameňov predstavovali 935 padlých, 4518 ranených a 756 nezvestných. Na porovnanie týchto údajov možno použiť údaje z hlásení o stratách, ktoré vypracovával štáb 1. československého armádneho zboru. Podľa hlásení o bojovej činnosti zboru od 8. septembra 1944 do prekročenia hraníc, to jest do 6. októbra 1944, sa uvádzalo, že zbor mal celkové straty 5318 osôb, z toho 932 padlých a zomretých, 3826 ranených a 560 nezvestných. Nepriateľské straty sa odhadovali až na 52-tisíc padlých a ranených,“ uzavrel Šumichrast.
Na historickej udalosti sa významne podieľali aj Slováci, na čo môžeme byť hrdí. V čase začatia operácie sa k slovenskej národnosti v rámci zboru hlásilo 3326 vojakov, pričom ich počet sa v priebehu jedného mesiaca zvýšil na 4601. Slováci zároveň tvorili väčšinu príslušníkov elitnej 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá po bojoch v Karpatoch bola počas operácie letecky presunutá na povstalecké územie.
Zdroj: TASR