Presne pred 24 rokmi došlo vo vtedajších košických Východoslovenských železiarňach k výbuchu potrubia a následnému úniku vysokopecného plynu do ovzdušia.
K incidentu došlo pri zváraní na odstavenom potrubí, z ktorého mali byť už predtým tlakom vzduchu vytlačené zvyšky vysokopecného plynu. Zváračské práce ale začali skôr, než sa k pracovníkom dostali výsledky analýzy odobraných vzoriek plynu. Krátko po 9:00 hod. 27. októbra 1995 nastal výbuch a únik množstva smrteľne jedovatého oxidu uhoľnatého – plynu bez farby a zápachu. Incident si vyžiadal jedenásť obetí a stovky ľudí museli byť ošetrené.
Na mieste explózie sa počas dopoludnia riešila oprava potrubia. Policajti, hasiči a ani zamestnanci nevenovali žiadnu pozornosť úniku nebezpečného plynu. Nikto kompetentní nevyhlásil evakuáciu a do práce prichádzali ďalší ľudia. Okolo 15:30 hod. sa začali objavovať prvé správy o priotrávených, ktorí sa od rána zdržiavali v blízkosti miesta výbuchu.
Príkaz na opustenie pracovísk prišiel až večer pred 21:00, pre viacerých už neskoro. Situáciu zhoršovalo aj počasie, inverzia spôsobila koncentráciu plynu namiesto jeho rozptýlenia v ovzduší. V skorých ranných hodinách začali záchranné zložky evakuovať obec Veľká Ida a uvažovalo sa aj o košickej mestskej časti Šaca. Vo VSŽ sa v noci zišiel krízový štáb na čele s vtedajším prezidentom podniku Jánom Smerekom.
V košických nemocniciach absolvovali ošetrenie viac ako tri stovky priotrávených, 21 z nich museli hospitalizovať. Otravu plynom neprežilo jedenásť ľudí, z toho deviati boli pracovníci železiarní, ďalší dvaja sa v areáli VSŽ zdržovali neoprávnene.
O rok neskôr bolo obvinených päť ľudí, z toho traja využili neskôr amnestiu vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera. Súdne pojednávanie absolvovali iba dvaja. Po sérii pojednávaní v januári 2002 Senát Krajského súdu v Košiciach odsúdil riaditeľa závodu Energetika na dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky a v prípade obvineného majstra závodu Koksovňa súd od potrestania upustil.
Zdroj: SITA