Magyar obvinil Sulyoka z toho, že uprednostňuje záujmy strany Fidesz.
Poslanci maďarského parlamentu včera (13.7.) vo večerných hodinách odobrili 17. dodatok k ústave, ktorého priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka. Premiér Péter Magyar mu predtým pohrozil ústavnou žalobou, ak dodatok do piatich dní nepodpíše. Jeho schválenie podporilo 139 poslancov, 6 boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP včerajšie zasadnutie parlamentu bojkotovali. Mandát Sulyoka má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Nového prezidenta má až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy zvoliť parlament, a to maximálne na päť rokov. Voľba hlavy štátu v Maďarsku je v kompetencii parlamentu. Napriek tomu, že jeho právomoci sú najmä ceremoniálne, môže vetovať legislatívu alebo ju posielať na preskúmanie ústavnému súdu.
„Týmto sme dokončili ústavnú reformu Orbánovho režimu. Sulyok má teraz päť dní na to, aby buď v stanovenej lehote odstúpil, alebo podpísal tento dodatok. Iná možnosť nie je,“ vyhlásil Magyar, ktorý pred hlasovaním obvinil Sulyoka z toho, že uprednostňuje záujmy strany Fidesz pred ústavnými princípmi:
„Každý Maďar vie, že vždy, keď si Tamás Sulyok musel vybrať medzi ústavnosťou a záujmami Fideszu, vybral si a stále si vyberá záujmy Fideszu.“
Maďarský premiér avizoval, že ak Sulyok do piatich dní nepodpíše dodatok, podajú na neho ústavnú žalobu. Jeho súčasťou je obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov s cieľom zabezpečiť predpoklady pre obnovenie ústavnej demokracie.
Predseda parlamentnej frakcie Fideszu Gergely Gulyás pred hlasovaním povedal, že rezignuje, lebo v prípade schválenia dodatku nebude môcť kandidovať v najbližších voľbách. Zároveň chce, aby parlamentnú frakciu Fideszu viedol niekto, kto sa bude môcť uchádzať o poslanecký mandát. Dodatok po vstúpení do platnosti ukončí funkčné obdobie Sulyoka s odvolaním na jeho vážnu stratu dôvery v spoločnosti.
Magyar dal po víťazstve v aprílových parlamentných voľbách ultimátum Sulyokovi a viacerým ústavným činiteľom, aby do 31. mája odstúpili, k čomu však nedošlo. Prezident reagoval, že dobrovoľne nepodá demisiu a svoju pozíciu bude brániť právnymi prostriedkami. Líder strany Tisza opakovane označil Sulyoka za bábku a pozostatok režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Hlava štátu zdôraznila, že neodstúpi a naplní svoj mandát aj prísahu.
Sulyok začiatkom júla prijal delegáciu Benátskej komisie, na ktorú sa obrátil kvôli ústavným otázkam so žiadosťou o expertízu pri riešení ústavného konfliktu medzi ústavnými činiteľmi, ktorý vznikol po voľbách, berúc do úvahy európske ústavné hodnoty. Pred svojím vymenovaním do funkcie v roku 2024 bol sudcom ústavného súdu. Dodatok k ústave vo viacerých bodoch podľa jeho slov porušuje zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci.
Zdroj: TASR