Príbeh ivermektínu začal pred 50 rokmi. Samoliečbu treba konzultovať s lekárom, varujú odborníci

V piatok 26. februára informoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) na sociálnej sieti, že ivermektín nie je registrovaný na liečbu ochorenie COVID-19.

„Ak má farmaceutická spoločnosť k dispozícii údaje o prínosoch lieku pri tomto ochorení, môže využiť dve regulačné možnosti. Prvou je štandardný registračný proces. O ten žiada farmaceutická spoločnosť liekovú agentúru – pri COVID-19 štandardne Európsku liekovú agentúru, respektíve Štátny ústav pre kontrolu liečiv. V súčasnosti  takúto žiadosť ani pri jednom liečive neevidujeme,“ uvádza sa na facebookovej stránke ŠUKL-u.

„Druhou možnosťou je požiadať o povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Môže ísť o liek, ktorý nie je na Slovensku vôbec registrovaný, alebo o liek, ktorý je registrovaný pre iné ochorenia.“

„V každom prípade je potrebné riadiť sa pokynmi lekára a nekupovať si lieky na základe článkov z internetu. Aj registrované lieky na COVID-19, aj lieky, ktoré sa používajú na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva, sú určené pre hospitalizovaných pacientov a nie na samoliečbu. Ak sa liečite v domácom prostredí, symptomatickú liečbu konzultujte s ošetrujúcim lekárom alebo s lekárnikom,“ odporúča ústav.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv tým reagoval na ošiaľ okolo ostro sledovaného lieku ivermektínu, ktorý sa v posledných dňoch v súvislosti s jeho účinkami pri liečbe covidu rozpútal v mediálnych diskusiách, odborných kruhoch  aj na sociálnych sieťach.

Minister zdravotníctva Marek Krajči vyhovel požiadavkám anesteziológov, intenzivistov  a ďalších lekárov ale aj verejnosti. 19. februára vydal povolenie na terapeutické použitie niekoľkých typov neregistrovaných liekov s účinnou zložkou ivermektín. Liek budú môcť používať pol roka.

„Minister povolil doteraz najväčší dovoz liekov s účinnou látkou Ivermektín. Časť z desiatok tisíc balení by mala prísť na Slovensko už budúci týždeň,“ informovalo na svojej webovej stránke ministerstvo v pondelok 22. februára.  

Na ministerské povolenie používania a dovozu okamžite zareagovala aj Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS). Ešte v pondelok 22. februára poslali ministerstvu list so žiadosťou, chýbajú im ďalšie medicínske informácie k predpisovaniu ivermektínu.

„Podľa platnej legislatívy je za predpis lieku zodpovedný lekár. Pacientovi  musí  tiež poskytnúť informácie týkajúce sa indikácií, kontraindikácií, dávkovania lieku a upozorniť ho na nežiadúce účinky lieku. Žiadnu z uvedených informácií zdravotnícki pracovníci na Slovensku zatiaľ nemajú od Ministerstva zdravotníctva SR k dispozícii,“ píše sa v žiadosti všeobecných lekárov k používaniu ivermektínu.

Ivermektín bol doteraz na Slovensku oficiálne povolený iba pre zvieratá. Humánni aj veterinárni lekári upozorňujú, že ministerstvo povolilo mimoriadny dovoz humánnej liekovej formy ivermektínu ale nie liečbu akýmkoľvek preparátom obsahujúcim túto účinnú látku vrátane veterinárnych liekov.  

Aktuálne okrem Východoslovenského ústavu  srdcových chorôb v Košiciach skúšajú liečbu humánnou formou ivermektínu na východe aj v nemocniciach v Prešove a Košiciach.

Príbeh ivermektínu začal pred takmer 50-timi rokmi. „Títo vedci vyvinuli  spôsob liečby, ktorý znamenal revolúciu v liečení jedných z najničivejších parazitických chorôb, ktoré postihujú stovky miliónov ľudí ročne v najchudobnejších krajinách sveta,“  informovala v roku 2015 Kráľovská švédska akadémia vied prečo sa rozhodla dať Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo dvom parazitológom.

Dnes 90-ročný Ír žijúci v Amerike Wiliam Cecil Campbell a 85-ročný Japonec  Satoši Ómura, dostali pred šiestimi rokmi Nobelovu cenu za objavy, ktoré urobili už 40 rokov predtým (Omura v roku 1973, Campbell v roku 1975).

Tým dôležitým objavom bol liek ivermektín, ktorý dnes vďaka pandémii COVID-19 zažíva po 30 rokoch svoju renesanciu. 

Pôvodne ho vyvinuli  proti parazitickým hlístam, ktoré spôsobujú chorobu elefantiázu, označovanú tiež ako slonia noha (spôsobuje ju hlísta Vlasovec miazgový – Wuchereria bancrofti) a ochorenie nazývané onchocerkóza alebo riečna slepota (spôsobená hlístou Vlasovec kožný -  Onchocerca volvulus).

Na obe choroby  ešte koncom 90-tych rokov minulého storočia trpelo viac ako 100-miliónov ľudí.  Vyskytovali sa hlavne v tropických a subtropických oblastiach Afriky a juhovýchodnej Ázie. Vďaka účinným liekom, ktoré vyvinuli na základe objavu Campbella a Omuru sa podarilo počet nakazených výrazne znížiť.  

Japonský biochemik Satoši Ómura najprv objavil účinnú látku avermectin, na základe ktorej bol vyrobený liek ivermektín. Stalo sa tak aj vďaka golfovému ihrisku v blízkosti ktorého v roku 1973 Ómura pracoval. Presnejšie, išlo o juhovýchod ostrova Honšú  v meste Kawana.  

Z pôdy na ihrisku izoloval baktériu Streptomyces avermitilis a zistil, že baktéria vo vhodných podmienkach produkuje antiparazitikum avermectin.

Protiparazitický účinok avermectinu začal hneď potom  skúmať  Ómurov americký kolega Wiliam Campbell. Účinnú látku avermectin izoloval a popísal o dva roky neskôr, v roku 1975.

Najprv si všimol, že extrakt zo vzoriek Ómurových baktérií mal antiparazitický účinok na hlísty u myší. Izoloval z neho 4 zložky. Chemickou modifikáciou najúčinnejšej z nich potom vytvoril látku ivermektín, ktorá vynikajúco fungovala proti hlístam, hmyzu a roztočom. Prvý krát ho otestoval u koní.

Farmaceutická firma Merck pre ktorú Campbell v Amerike pracoval začala skúmať použitie ivermektínu aj v humánnej medicíne. V roku 1981 liek patentovala a uviedla na trh ako preparát pre zvieratá.

V priebehu niekoľkých rokov sa ivermektín stal jedným z najpoužívanejších antiparazitík pre zvieratá vôbec a v roku 1987 bol schválený aj na použitie aj u človeka. O rok neskôr sa už používal na liečenie riečnej slepoty v Afrike.

Distribúcia ivermektínu pre viac ako 200-miliónov obyvateľov Afriky v 33 krajinách prebiehala v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Vedenie Merck-u sa rozhodlo poskytnúť  Afrike tento liek zdarma.

Okrem humánneho použitia proti elefantiáze a riečnej slepote sa do vypuknutia  pandémie koronavírusu ivermektín používal najmä ako veterinárny liek proti parazitom (hlístam, roztočom, hmyzu, svrabu, larvám múch a všiam) a na odčervenie domácich zvierat.

Okrem silných účinkov proti parazitom má ivermektín aj protizápalový a antivírusový účinok. Vnútri hostiteľských buniek zabraňuje vstupu vírusových proteínov do jadra bunky, čo je nevyhnutné na to, aby sa vírusové častice mohli v tele hostiteľa množiť. Inými slovami blokuje množenie vírusu v bunke.  

Ivermektín má širokospektrálne použitie proti RNA-vírusom, vírusu západonílskej horúčky, venezuelskej encefalitídy ale aj vírusu chrípky. Austrálski vedci v apríli 2020 zistili, že v bunkovej kultúre in vitro (v skúmavke) ivermektín efektívne blokuje aj SARS CoV-2 , teda vírusové častice, ktoré spôsobujú ochorenie COVID-19.

Koncom minulého roka skupina vedcov a odborníkov z aliancie FLCCC (Front Line COVID-19 Critical Care Alliance) zhromaždila údaje o všetkých účinkoch ivermektínu pri liečbe pacientov s COVID-19 vo viacerých krajinách sveta (Južná Amerika, Ázia, Bangládeš, Irák, Egypt, Macedónsko).

Z analyzovaných dát vyplýva, že ivermektín má antivírusové a protizápalové účinky, znižuje úmrtnosť  pacientov ako aj závažnosť ochorenia. Podľa viacerých štúdii funguje zatiaľ najlepšie - až v 90 percentách prípadov - ako profylaxia, ochrana pred covidom.

V súvislosti s použitím ivermektínu pri liečbe COVID-19 cituje aj americký Národný inštitút zdravia (NIH – National Health Institute) desiatky odborných vedeckých článkov a štúdií a podporuje jeho klinické skúšanie.

„Naši lekári, ktorí sa infikovali si ho nechali doviezť  z Rakúska a do piatich dní boli všetci negatívni. U žiadneho z nich sa nevyvinulo ani  len stredne vážne ochorenie covidu a po siedmich, ôsmich dňoch už boli v práci,“ hovorí  Pavol  Török, emeritný prednosta Východoslovenského ústavu  srdcových chorôb v Košiciach.

Podľa docenta Töröka by sa mal ivermektín využívať ako prevencia rozvoja ťažkého priebehu ochorenie COVID-19 aj ako zabránenie katastrofálneho poškodenia pľúc.

„Popisuje to zahraničná literatúra a máme o tom aj priame svedectvá našich kolegov z Južnej Ameriky. Tvrdia, že v niektorých oblastiach, kde začali ivermektín široko používať klesla úmrtnosť počas niekoľkých mesiacov z 80 mŕtvych denne na 2 mŕtvych denne,“ dodáva Pavol  Török.