História prvomájových osláv sa začala písať 1. mája 1886 v americkom Chicagu. V priebehu 135 rokov Sviatok práce zneužili nemeckí nacisti, ruskí boľševici aj socialistickí komunisti. Dnes ho oslavujú v desiatkach krajín na celom svete, no nie všade pod rovnakým názvom a v rovnaký čas.
Pred 135 rokmi sa odborové zväzy v Spojených štátoch amerických a Kanade dohodli, že presadia osemhodinový pracovný čas a 1. mája 1886 na podporu svojej požiadavky zorganizujú generálny štrajk. V USA sa doňho zapája viac ako 300-tisíc robotníkov a 13-tisíc fabrík a závodov.
Generálny štrajk v USA vyhlásia cez anarchistické noviny Alarm. Centrom amerických protestov sa stáva Chicago, kde štrajkuje 40-tisíc robotníkov. Albert Parsons - anarchista a zakladateľ organizácie IWPA (International Workig People´s Association) vedie v sobotu 1. mája v Chicagu dav 80-tisíc demonštrantov na Michigan Avenue.
Na tretí deň štrajkov, 3. mája 1886 dochádza medzi štrajkujúcimi a políciou k fyzickým konfliktom. V dôsledku policajnej streľby zomrie niekoľko demonštrantov. K stretu štrajkujúcich robotníkov s policajtmi a streľbe prvý krát dôjde pred McCormickovou továrňou (Harvesting Machine Co.), kde sa na konci pracovnej zmeny zhromaždia robotníci. Po konfrontácii štrajkujúcich so štrajkokazmi začne polícia strieľať do davu. Zahynú dvaja robotníci.
Bomba na Haymarkete
Anarchisti a demonštranti sú policajným násilím pobúrení. Vytlačia a po meste rozdistribuujú 20-tisíc letákov v angličtine a nemčine, v korých vyzývajú na manifestáciu na nasledujúci deň.
O deň neskôr, 4. mája podvečer na chicagskom námestí, vo vtedajšom obchodnom centre Chicaga - Haymarket, padá slabý dážď. V priebehu prejavu posledného rečníka Samuela Fieldena polícia nariadi rozpustenie demonštrácie. Neznáma osoba hodí podomácky vyrobenú bombu medzi približujúcich sa policajtov. Sedem policajtov je na mieste mŕtvych, ďalší okamžite začnú streľbu do davu.
Májové krviprelievanie roku 1886 si nakoniec v Chicagu vyžiada viac ako 20 mŕtvych a 50 ťažko zranených. Nasleduje medzinárodne ostro sledovaný súdny proces, obvinia v ňom osem anarchistov. Sedem z nich odsúdia na trest smrti, dvom z nich guvernér Richard J. Oglesby trest zníži. Posledný obvinený spácha deň pred vykonaním rozsudku samovraždu.
Kto hodil na medzi policajtov bombu sa nikdy nevyšetrí. Americký historik Howard Zinn v knihe Dejiny ľudu Spojených štátov amerických naznačuje, že páchateľom bombového útoku mohol byť policajný provokatér Rudolph Schnaubelt a bomba mala slúžiť ako zámienka pre prenasledovanie chicagskeho anarchistického hnutia.
Parížska Internacionála
V USA sa prvýkrát celoštátne Sviatok práce oslavuje o dva roky neskôr, 1. mája 1888. Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijíma parížsky kongres II. Internacionály v júli 1889 uznesenie o oslavách 1. mája ako oficiálneho Medzinárodného sviatku pracujúcich – Sviatku práce.
O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konajú po celom svete. V Spojených štátoch amerických, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku a v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa sviatok práce oslavuje 4. mája.
K májovým oslavám práce sa postupne pridávajú ďalšie politické prúdy. Ako napríklad nemecký nacizmus. Aj napriek tomu, že ešte v roku 1922 Adolf Hitler tento sviatok zakáže a označí ho za marxisticko-anarchistický výmysel. Sviatok práce si rýchlo osvojí aj katolícka cirkev, ktorá ho v roku 1995 zasvätí sv. Jozefovi robotníkovi.
Účasť povinná
Na Slovensku sa Sviatok práce prvýkrát oslavoval 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke. Ale aj v Košiciach alebo v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
V krajinách bývalého socialistického bloku patril tento sviatok po 2. svetovej vojne medzi najdôležitejšie. Bol spojený s pompéznymi sprievodmi a masívnou propagandou komunistického režimu.
V prvomájových sprievodoch na námestiach boli zastúpené národné podniky, družstvá, školy, armáda a rôzne socialistické záujmové organizácie (napríklad branno-spoločenská organizácia pre spoluprácu s armádou Zväzarm), Červený kríž a podobne.
Ulicami prechádzali alegorické vozy a neodmysliteľnou súčasťou sprievodov boli mávatká a transparenty oslavujúce komunistický režim, Sovietsky zväz, Marxa, Lenina, Stalina a vedúcich predstaviteľov Komunistickej strany Československa.
Prvomájové manifestácie boli nariadené zhora a účasť na nich bola povinná. Kto neprišiel do sprievodu, mohol byť označený za nelojálneho k vláde a komunistickej strane, a politicky prenasledovaný.
Labor day aj Majskie prazdniki
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že pochádza zo Spojených štátov, Američania si svoj Sviatok práce (Labor Day) v súčasnosti oslavujú vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade. v Japonsku si zasa Deň vďaky práci pripomínajú 23. novembra.
Najväčšie oslavy 1. mája v histórii sa niekoľko desaťročí konali v niekdajšom Sovietskom zväze (1922-1991). So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich.
Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 1990. Po rozpade Sovietskeho zväzu postupne strácali oslavy v Rusku politický charakter.
Od roku 1992 bol tento sviatok v Rusku premenovaný na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna a trvajú od 1. do 10. mája.
Zdroj: TASR/wikipedia