Začiatok 20. storočia bol pre Košice obdobím rýchlej modernizácie. Mesto sa priestorovo i počtom obyvateľov rozrástlo. Zavádzalo sa elektrické osvetlenie, bola vybudovaná kanalizácia, formovala sa mestská hromadná doprava. Popritom sa viedol čulý spoločenský život, vznikali nové spolky a kultúrne inštitúcie, rozmáhala sa mestská spoločenská zábava – plesy, večierky, koncerty. Nové technické vynálezy lákali pozornosť mešťanov. V tomto prostredí sa výrazne presadil fotoateliér Skalnik és fia, ktorý počas niekoľkých rokov premenil bežnú portrétnu fotografiu na modernú a prestížnu službu.
Na prelome novembra a decembra 1902 sa v novinách objavili viaceré správy o tom, že známy fotoateliér po Letzter & Tsa (Letzter a spol.) prevzal nový majiteľ Skalnik.
Po prevzatí ateliéru nový majiteľ zaviedol do priestorov elektrické osvetlenie. Bola to prelomová novinka, ktorá umožnila fotografovať aj vo večerných hodinách. Najväčší prínos to malo počas plesovej sezóny – dámy a páni už nemuseli prichádzať k fotografovi v priebehu dňa, ale mohli sa nechať zvečniť priamo vo svojich bálových šatách a oblekoch krátko pred samotným večierkom. Takto sa ateliér priblížil modernému mestskému životu a stal sa neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej sezóny Košíc.
O dva roky neskôr, v roku 1904 sa Skalnikovci rozhodli rozšíriť svoje pôsobenie. Na Hlavnej ulici č. 25 otvorili špecializovaný obchod s fotografickými potrebami. Predávali v ňom vybavenie pre profesionálov aj amatérskych nadšencov, zároveň poskytovali poradenstvo a sprístupnili laboratórium, v ktorom si mohli záujemcovia sami vyvolávať svoje snímky. Fotoateliér sa tak stal nielen miestom, kde si dala košická spoločenská elita robiť portréty, ale aj centrom fotografickej komunity v meste.
Skalnikov ateliér sa zviditeľnil aj na výstavách. Na priemyselnej výstave v Košiciach v septembri 1906 sa Skalnikov ateliér predstavil vlastnou expozíciou. Návštevníkov výstavy zaujal prepracovanými portrétmi a novinkou – farebnými snímkami, ktoré patrili medzi prvé v regióne. Dobová tlač písala: „Az új módszerű eredeti színes felvételeket nagyon szépen és szemléltetően mutatták be a kiállításon.“ („Novou metódou zhotovené originálne farebné snímky boli predstavené veľmi pekne a názorne.“) Tento krok potvrdil, že Skalnikovci sledovali najnovšie trendy a technické pokroky a snažili sa ich prinášať aj do Košíc.
Koncom desaťročia už Skalnik a syn neboli iba tvorcami fotografií, ale aj aktívnymi podporovateľmi fotografického života v meste. V roku 1909 sa podieľali na usporiadaní veľkej amatérskej fotografickej výstavy, ktorú organizoval Spolok pre skrášlenie mesta Košíc. Ich ateliér slúžil ako zberné miesto pre prihlásené práce a Skalnikovci sa starali o celkovú organizáciu.
Zároveň sa prezentovali aj prostredníctvom veľkých inzerátov. V decembri 1909 uvádzali, že sú špecialistami na detské portréty a žánrové fotografie. Zdôrazňovali pritom aj prestížne vyznamenania od cisára Františka Jozefa I. a nemeckého cisára Wilhelma II., ktoré získali za svoju prácu.
Zatiaľ z nami nezistených dôvodov ateliér Skalkovcov prevzal v septembri 1911 nový majiteľ Ernő Stolp. Tým sa ukončila etapa úspešného fotoateliéru rodiny Skalnik a v ich práci pokračoval nový mladý nádejný fotograf. Dodnes sa zachovalo veľa portrétnych fotografií z ateliéru Skalka és Fia, ako i viaceré fotografie mesta a okolia. Fotografickú tvorbu tohto ateliéru prinesieme v jednom z našich ďalších článkov.
