Navštívili ste už niekedy horskú chatu Lajoška? Tí, ktorí tak urobili dobre vedia, že na skok od Košíc sa nachádza úplne iný svet. Chata na Prednej holici zasadená do lesa má svoje zvláštne čaro a ten kto ju objaví raz, musí sa tam vracať znova a znova.
Svoje o tom vie Karol Mizla. Čulý šesťdesiatnik sa síce narodil v Ružomberku, no už od roku 1963 žije v Košiciach a za ten čas vytvoril jedinečný rekord. Chatu Lajoška navštívil už neuveriteľných 767-krát, ale na svojom konte má napríklad aj 26 vystupov na Kráľovu Hoľu. Nadšenec cykloturistiky je autorom viacerých cykloturistických knižných publikácií a jeho zaujímavé názory na symbiózu, ktorá môže panovať medzi človekom a prírodou, možno oslovia aj vás.
Pán Mizla, čo vás priviedlo práve k cykloturistike?
Na bicykli jazdím „odjakživa“, začal som už na dvore v Ružomberku ako štvorročný:). V roku 1992 som si kúpil prvý horský bicykel, vďaka čomu som sa mohol, dostať do predtým cyklisticky nedostupných terénov. Na horskom bicykli sa dá ozaj dostať okrem extrémnych terénov všade. Človek je pri cykloturistike v neustálom kontakte s prírodou a pritom je jeho akčný rádius niekoľkonásobne väčší, ako pri pešej turistike. Preto je bicykel nielen ideálnym prostriedkom pre príjemnú športovú aktivitu, ale i na poznávanie krajiny či na dosahovanie vysokých kopcov, tzv. cyklovrcholov. Bicykel dáva aj pocit slobody.
Myslíte si, že sú v okolí Košíc dostačujúce podmienky na cykloturistiku a horskú cyklistiku?
Okolie Košíc je relatívne zachovalé a pestré. Poskytuje veľké množstvo terénov pre cykloturistiku rôznej náročnosti (časť z nich som opísal v knihe Najkrajšie cyklotrasy Košice a okolie.) Predpoklady pre cykloturistiku sú teda ozaj výborné. Žiaľ reálne podmienky sú (v dôsledku nevyužitia obrovského potenciálu pre vytvorenie atraktívnych a bezpečných cyklotrás) značne obmedzené.
Čo je podľa vás najvýraznejšie negatívum v cyklistickej infraštruktúre priamo v Košiciach a okolí?
Najväčšie negatívum je podľa mňa v ľudskom faktore. Konkrétne nezáujem a neodbornosť miestnych zodpovedných orgánov, ktoré majú rozvoj cykloturistiky takpovediac v „predmete činnosti“ a dosiaľ v tejto oblasti urobili veľmi málo. Napríklad je veľmi smutné, že Košice - druhé najväčšie mesto na Slovensku nemá doteraz na hrádzi rieky Hornád plynulú a upravenú cyklotrasu, i keď na ňu má všetky predpoklady. Cyklotrasy po hrádzach riek majú vybudované viaceré slovenské mesta: Bratislava, Komárno, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Prešov, Zvolen, Sereď... Ísť z Košíc popri Hornáde na maďarskú hranicu znamená v súčasnosti zväčša terénnu jazdu s mnohými ťažko prekonateľnými prekážkami (paradoxne sú niektoré časti dokonca označené ako cyklotrasa). V lesnom prostredí je obrovským negatívom devastujúca ťažba dreva, aj keď sa jedná o lesopark.
Čo by mohlo motivovať väčší počet ľudí k aktívnemu spôsobu presunu do zamestnania a do školy? Ako dostať viac ľudí na bicykle?
Napríklad to, že do školy dôjdem bez stresu a pohodlne. Ale to je práve problém neexistencie mestských bezpečných cyklotrás. Dočítal som sa, že v Spojených štátoch sú firmy, ktoré svojich zamestnancov motivujú pre bicyklovanie tak, že za každý kilometer na bicykli im mesačne platia finančný bonus.. Títo majitelia vedia, že kto bicykluje je výkonnejší. Keď sa jedného majiteľa spýtali, či sa neobáva toho, že zamestnanci vykážu tento údaj nepravdivo vysoký, lakonicky odpovedal: „ Istý čas môžu, ale potom sa to ukáže...“
Čo odporúčate dnešnej sedavej generácii vo vzťahu k športu? Aký argument by ste podčiarkli, aby sa venovali častejšie pohybovým aktivitám?
Mal som tiež sedavé a pritom veľmi stresové zamestnanie. Aj keď som prišiel z práce domov veľmi unavený a najradšej by som si ľahol, tak ak som mohol, sadol som na bicykel a vyrazil do lesa, často na obľúbenú chatu Lajoška. Hoci pocitovo unavený som pri fyzickej aktivite zdanlivo paradoxne úplne zregeneroval. A navyše pri aktívnom pohybe som nevdojak často vyriešil pracovné problémy, na ktoré som pri stole ani pri najväčšom sústredení nenachádzal odpoveď. Jednoducho osviežilo sa telo a vyčistila sa hlava.
Aký je váš odkaz na záver?
Slovensko je síce malá, avšak nesmierne pestrá a malebná krajina. Pochodil som ho krížom-krážom a čím viac ho spoznávam, tým viac ho milujem. Veľmi ma mrzí, ako sa najmä v posledných rokoch ničí jeho príroda a drancujú sa lesy. Som presvedčený, že Slovensko by mohlo byť vďaka prírodným i kultúrnym krásami ozajstnou turistickou veľmocou ako napríklad Švajčiarsko či Rakúsko. Túžim po Slovensku ako prosperujúcej, zachovalej a krásnej krajine so sieťou atraktívnych cyklotrás.
Autor: Ľuboš Vojtaško