Košičania majú za sebou rozhodujúci zápas v boji o finále extraligy so silnými Michalovcami. My si zaspomíname na jedno úspešné obdobie košického hokeja, kedy sa klubu Dukla Košice (predchodcovi VSŽ Košice) podarilo senzačne v priebehu dvoch rokov postúpiť medzi československú elitu.
V sezóne 1959/1960 v divízii (oblastnej súťaži) chýbal košický klub a súťaž hrali Kežmarok, Slavoj Veľký Šariš, Spartak Brezno, Prešov, Poprad, Sabinov a Spišské Podhradie. Mužstvá Lokomotívy Košice a Dukla Košice nastúpili do bojov I.A triedy košického kraja. 2. – 3. januára odohrali obe mužstvá svoje prvé zápasy a sezónu začali suverénne, keď svojim súperom nadelili bohatú dvojcifernú gólovú nádielku. Bojov sa zúčastnil aj tretí košický celok Slávia Košice. Okrem nich hrala súťaž i Lokomotíva Spišská Nová Ves, Slovan Levoča, Iskra Svit, Krompachy a Spišská Belá. Spišská Belá bola zo súťaže vylúčená predsedníctvom krajskej sekcie. Preborníkom košického kraja sa stali hráči Lokomotívy a postúpili do vyššej (oblastnej) súťaže.
Zimný štadión, ktorý sa začal stavať v roku 1959 na mieste dnešnej hokejovej arény, dali do prevádzky v nedeľu 20. novembra 1960. V tomto zimnom období ho mala pod správou TJ Lokomotíva Košice. Urýchlene bolo ešte potrebné dokončiť výstavbu šatní, zastrešenie tribúny a vykonať terénne úpravy, takže v priebehu zimy sa pracovalo na štadióne neustále.
Nasledujúcu sezónu (1960/1961) sa hráči Lokomotívy Košice zúčastnili bojov o krajský prebor. V skupine súťažili i bývalé divízne celky a najlepšie mužstvá krajov. Tuhý boj o postup do vyššej súťaže bol medzi Tatranom Prešov, Kežmarkom, Sabinovom, Bardejovom, Lokomotívou Košice, Vranovom, Svitom a Veľkým Šarišom. Po nespokojnostiach, ktoré prevládali v metropole východu, došlo ku spojeniu košických klubov. Kvôli lepšiemu účinkovaniu mužstva predstavitelia klubu zohnali na post trénera skúseného Miroslava Kuberu, odchovanca LTC Praha, bývalého hráča pražského Sokolova a Chomutova. I napriek počiatočným vysokým víťazstvám nezvládla Lokomotíva dôležité stretnutia a skončili na treťom mieste za prvým Prešovom a druhým Kežmarkom. Sklamali tak očakávania Košičanov, ktorí túžili po postupe.
„Naše posledné neúspechy pramenia v slabej letnej príprave. Zistili sme, že súťaž je dosť náročná a na niektorých hráčoch sa nám prejavila únava. Mnohí hráči sú študentmi a vynechávajú. Aj vo Veľkom Šariši sme hrali iba s dvoma útokmi. Šarišania vo vedomí, že hrajú o záchranu, dali do hry všetko a zaslúžene vyhrali.“
Miroslav Kubera, tréner Lokomotívy Košice po 13. kole, kedy bola Lokomotíva na 3. mieste / HistoricKE
Po dlhom čase sa v januári 1961 uskutočnil i prvý medzinárodný zápas v Košiciach. Súperom košickej Lokomotívy bol popredný celok švajčiarskej hokejovej ligy Young Springs Neuchattel, v ktorom hralo 5 reprezentantov švajčiarskej ligy. Švajčiari zvíťazili v pomere 7:2, takže 2500 domácich fanúšikov odišlo zo zápasu sklamaných. Hostia sa predstavili ako zohratý celok, ktorý prevyšoval domácich nielen korčuliarsky, ale i kombinačne.
Aj v sezóne 1961/1962 mali Košičania za cieľ postúpiť do druhej ligy, aj keď Lokomotíva nastúpila do krajského preboru s najmladším kolektívom. Po polovici súťaže bola na prvom mieste o bod pred druhým Prešovom a tretím Kežmarkom. Rozhodujúce boli odvetné stretnutia Lokomotívy práve s Prešovom a Kežmarkom. Sľubne rozbehnutú súťaž Loky nedokázali doviesť do úspešného konca. V odvete prehrali s Prešovom 2:5. Prešovčania vynikli v zápase svojou rýchlosťou, korčuliarstvom, technikou a tiež v súhre. Posledný zápas s Kežmarkom Lokomotíva tiež nezvládla a v prebore sa jej ušlo len tretie miesto. V druhej triede v skupine B hrala rezerva košickej Lokomotívy s Humenným, V. Opátskym a Moldavou. V bojoch si počínali úspešne, súťaž vyhrali, a tak sa prebojovali tiež do krajského preboru.
„Domáci vyhrali prvú tretinu 1:0. Keď však neskôr hostia vyrovnali a ujali sa vedenia, hráči Slovana začali tratiť nervy. Došlo to tak ďaleko, že hokejisti Košíc Kováč, Končelík, Hoštický majú dnes v poranenej hlave po niekoľko stehov. Funkcionári Lokomotívy sa však vyslovili pochvalne o sabinovskom obecenstve, ktoré sa nedalo strhnúť vyčíňaním niekoľkých nespratníkov z radov hráčov, ale naopak, odsudzovalo ich nešportové chovanie.“
Po zápase 12. kola medzi Sabinovom a Košicami sa funkcionári hokejového oddielu Lokomotívy sťažovali na životunebezpečnú hru Sabinovčanov / Východoslovenské noviny, 6. január 1962
25. februára 1962 zavítalo na košický štadión mužstvo Slovan Bratislava ChZJD. Pred vyše 3000 divákmi predviedli hostia technicky dokonalý hokej a svojím výkonom potvrdili, že ich druhé miesto v československej lige je zaslúžené. Lokomotíva nastúpila s posilami, ale i tak nestačila. Podľahla v pomere 2:11. Góly za Lokomotívu dali Nykl a Kováč. Za Slovan sa predstavili i vtedajší žiariaci Golonka a Fako. Tí strelili v zápase 7 gólov.
V sezóne 1962/1963 mala TJ Lokomotíva po postupe svojho béčka do krajského preboru v súťaži dve mužstvá. Predstavitelia klubu súhlasili, aby jedno z nich, doplnené najmä o vojakov, hralo pod hlavičkou Dukly Košice. Trénerom Dukly sa stal Miroslav Nitka. Cieľom vojakov bolo, podobne ako u Lokomotívy, vybojovať vytúženú druhú ligu pre Košice. Dukla získala pred sezónou veľmi dobrých hráčov. V rámci patronátnej pomoci prišiel z Dukly Jihlava Milan Kvasnica, brankár Miroslav Termera z Dukly Litoměřice, František Kolath zo Slovanu Bratislava, Slavomír Opíchal z Morávie Olomouc, Longauer zo Smrečiny Banská Bystrica. Už v príprave Dukla naznačila svoje kvality, keď druholigový Spartak Třebič zdolala doma 4:2 a stali sa tak možným ašpirantom na primát krajského preboru. Prvý zápas zohrala Dukla 16. októbra 1962 s reprezentačným mužstvom Maďarska. Košice prehrali 5:7. Napriek tomu vyše 3000 divákov nebolo hrou Dukly sklamaných. Pred začiatkom sezóny 1962/1963 sa konal turnaj o „Štít mesta Košice,“ na ktorý pozvali pražskú Spartu a VŽKG Ostravu. Dukla Košice senzačne tento turnaj vyhrala.
Lok. Košice – Dukla Košice 2:3. So záujmom očakávané košické hokejové derby sa skončilo pomerne priaznivým výsledkom pre Lokomotívu, ktorá prehrala s favorizovaným celkom Dukly iba o jedinú bránku. Lokomotíva stačila držať krok s vysokým tempom vojakov. Vyše 3000 divákov videlo hokej dobrej úrovne, ktorý bol pretkaný niekoľkými ostrými zákrokmi, na ktoré doplatili vojaci viacerými zraneniami. V stretnutí malo viac z hry technickejšie mužstvo vojakov, ktoré v poli pekne kombinovalo, avšak nevedelo sa presadiť cez sústredenú a obetavú obranu Lokomotívy. Po vcelku vyrovnanej prvej tretine Lokomotíva sa ujala vedenia v druhej tretine bránkou Koreca, avšak vzápätí z rýchleho protiútoku Resler vyrovnali na 1:1. V poslednej tretine sa rozpútal húževnatý boj. S pribúdajúcimi minútami sa však predsa prejavila lepšia fyzická zdatnosť vojakov, ktorí Opichalom a Reslerom už viedli 1:3. V závere stretnutia sa Petráčkovi podarilo znížiť na 2:3. Obidve mužstvá nevedeli využiť výhodu pri presilovke. Z družstva Lokomotívy veľmi dobre zahrali brankári Mžigut, Rajchel a Gemov, ktorý tentoraz sa viac sústredil na obranu. Z celku vojakov vynikli Kvasnica, Markuzzy, Tunka a Resler. Rozhodovali: ligový rozhodca Bartoš a Garbullak. Tretiny: 0:0, 1:1, 1:2.
Východoslovenské noviny, 1962
Krajských majstrovstiev sa okrem dvoch košických mužstiev zúčastnili i Tatran Prešov, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Podhradie a Veľký Šariš. Lokomotíve sa už v úvodných kolách nedarilo, a tak po treťom kole bol na trénerskej lavičke vymenený tréner. Miesto Miroslava Kuberu prišiel dlhoročný hráč Popradu Alexander Gemov, ktorý bol zároveň hrajúcim trénerom. Mladý celok vojakov naopak od prvých zápasov si počínal prekvapujúco suverénne. Najvážnejším súperom Dukly bolo mužstvo Tatrana Prešov. Rozhodovalo sa v ich druhom zápase, v poslednom 14. kole. Prvý zápas na ľade Prešova Dukla vyhrala a rovnako sa im podarilo zvíťaziť i v odvete, a to debaklom 12:1. Dukla po exhibičnom výkone oslavovala. Bez jediného zaváhania nakoniec vyhrala krajské majstrovstvá, a tým aj miestenku do jednej zo štyroch skupín II. celoštátnej ligy. O kvalitách Dukly hovorilo aj impozantné skóre. Vojaci obdržali spolu len 13 gólov, čiže priemerne menej ako jeden gól na zápas. Strelili 121 gólov. Medzi silné individuality a ťahúňov mužstva patrili Markuzzi, Termer, Hajduk, Koláth, Kvasnica, Dratva a Frühwald.
„Vtedy 30- ročný tréner Miroslav Nitka, rodák zo Strážskeho, spolu s podplukovníkmi Talánom a Valentom, ktorí dostali na potrebné aktivity „požehnanie od predsedu klubu generálmajora Tykala, sústredili všetky svoje sily a schopnosti na to, aby dostali Košice medzi hokejovú elitu. Boli to úžasné časy, plné eufórie, veľkých očakávaní.“ Spomínal vynikajúci útočník František Kolláth, rodák z Bratislavy, ktorý odohral v košickom drese 16 sezón.
Sezóna 1962/1963 bola poslednou, v ktorej tvorili slovenské celky spolu s moravskými jednu zo skupín vtedajšej II. hokejovej ligy. Nasledujúca sezóna 1963/1964 priniesla ďalšiu reorganizáciu druhej najvyššej súťaže a namiesto predtým existujúcich dvoch skupín vznikli štyri skupiny po 8 účastníkoch. Skupinu D tvorili iba slovenské mužstvá. Do novej sezóny Dukla nastúpila s vyspelejším kádrom. Zo starého kádra ostalo 6 hráčov, mužstvo bolo kompletizované 19. septembra. V tom čase mužstvo už pilne trénovalo a pripravovalo sa na druhú ligu. Dukla už pred začiatkom majstrovstiev prekvapujúco vyhrala turnaj o Pohár II. ligy, a tým naznačila, že s nimi treba rátať v súbojoch o postup do najvyššej československej ligy.
Osemčlenný pelotón slovenskej skupiny tvorilo päť účastníkov bývalej moravsko-slovenskej skupiny II. ligy (Poprad, Trenčín, Žilina, Slovan B a Banská Bystrica), ku ktorým pribudla trojica najlepších z jednotlivých majstrovstiev kraja (Košice, Liptovský Mikuláš a Nitra). Očakávalo sa, že o čelo tabuľky by mali zviesť vyrovnaný súboj najmä konsolidované celky Banskej Bystrice, Žiliny alebo Popradu. Všetky predpoklady však postavili na hlavu košickí vojaci, ktorí zvíťazili s deklasujúcim náskokom 17 bodov pred Slovanom B a o ďalší bod pred Duklou Trenčín. Jediným premožiteľom Dukly bol Slovan B v ich prvom vzájomnom zápase. Body potom stratila Dukla až s Nitrou v 24. kole, kedy sa zrodila remíza 4:4. Dukla mala i vysoko aktívne skóre 186:61. Svojich súperov prekonala technickou vyspelosťou, fyzickou zdatnosťou a modernejším poňatím hry.
To najťažšie však bolo ešte pred nimi – kvalifikácia do prvej celoštátnej ligy. Čakal ich dvojkolový systém štyroch tímov. Už v prvom zápase pripravila Dukla Českým Budějoviciam sprchu, ktorú nečakali a na ľade súpera prekvapila víťazstvom 4:2. V hľadisku bolo 9000 divákov, ktorí čakali jasné víťazstvo domácich. Od prvého hvizdu rozhodcov sa oba celky pustili do seba ako osy. Veľa sa vylučovalo a hlavne na strane hostí. Napriek tomu sa Košičania úspešne bránili v oslabeniach a v druhej tretine spôsobili šok, keď vsietili dva góly zásluhou Roba a Šalouna. V tretej tretine vložili hráči Slavoja všetky sily a znížili na 1:2. Šaloun však odpovedal a vsietil tretí gól.
Rekordná návšteva – vyše 6000 divákov v Košiciach čakala víťazstvo s KPS Brno. V úvodnej tretine Dukla získala štvorgólový náskok, i keď ich hra v ďalšom priebehu neoslnila, víťazstvo si Dukla udržala a ďalšie dva cenné body po výhre 6:2 si pripísala na svoje konto. Aj ďalšie dva zápasy Dukla vyhrala, a to vonku so Spartakom Motorletom Praha 6:5 a v domácej odvete s Českými Budějovicami 6:2. Dukla prehrala až v piatom zápase vonku s KPS Brno 1:4. Avšak o ich postupe už bolo rozhodnuté. S istotou postupu odohrala posledný zápas doma s Motorlet Praha, ktorej podľahla (4:6), čím dopomohla Pražanom k postupu. No i napriek tejto prehre skončila v kvalifikácii na prvom mieste. A senzačný postup z tretej ligy do najvyššej československej sa Košičanom podaril v najkratšom možnom čase, dvoch rokov. Tým sa začala písať kapitola úspešného košického hokeja, veď zo spoločnej československej súťaže nevypadli ani raz a dvakrát v 80. rokoch sa tešili aj z titulu majstra Československa.
Problémom Košíc po postupe bol štadión, ktorý bol jedným z najhorších v republike. Zimný štadión museli uspôsobiť tak, aby vyhovoval pre prvoligovú súťaž. Koncom januára 1964 TJ Lokomotíva VSŽ spolu s orgánmi ČSTV a MsNV robili prípravy na zastrešenie košického zimného štadióna. Zároveň sa začalo s rozšírením kapacity hľadiska až na 10-tisíc divákov. Ale to už je ďalšia zaujímavá kapitola, ktorú priblížime v niektorých ďalších článkoch HistoricKE.
Mgr. Peter Anna, Archív mesta Košice