Niekoľkodňové oslavy a hostina sa konali od 2. marca v Levočskom dome.
V roku 2026 si v rámci košických dejín pripomíname viacero dôležitých historických výročí, napríklad v súvislosti s osobnosťou Františka II. Rákociho, v októbri to bude 120 rokov od znovupochovania jeho telesných ostatkov v Dóme svätej Alžbety. Ale Košice sa spájajú aj s ďalšou postavou protihabsburských povstaní, ktoré sa odohrávali na území dnešného Slovenska počas 17. – 18. storočia, a to sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom, vodcom v poradí druhého povstania. Konkrétne sa v marci 1626 v Levočskom dome konali oslavy a hostina jeho svadby s Katarínou Brandenburskou, dcérou brandeburského kurfirstu. Kurfirsti mali v novovekej Európe špecifické postavenie, keďže volili cisára Svätej rímskej ríše, táto prevažne zaberala územia dnešného Nemecka, ale napríklad aj Francúzska. Navyše, Katarínina sestra bola vydatá za švédskeho kráľa Gustáva Adolfa II.
Pri príležitosti okrúhleho 400-ročného výročia momentálne v HistoricKE finišujeme s prípravami knižnej publikácie, ktorá bude mapovať nielen dejiny Levočského domu, ale detailne rozoberá aj priebeh svadobných festivít. Jej vydanie je naplánované na druhú polovicu roka 2026.
Predsvadobné prípravy
Sobáš s Katarínou bol pre Gabriela Bethlena jeho druhým manželstvom a na rozdiel od toho prvého, išlo o premyslený politický ťah. Vďaka spojeniu s Brandenburgovcami sa mal stať dôležitým článkom vtedajšieho európskeho politického usporiadania a tiež spojencom významných protestantských dynastií. Katarína bola od Gabriela o polovicu mladšia a v čase svadby nemali spoločný ani len jazyk, Gabriel neovládal nemčinu a Katarína zasa žiaden z jazykov, ktorými hovoril Gabriel.
Predtým, ako Katarínin brat udelil podľa dobových zvyklostí súhlas s manželstvom, prebehli komplikované rokovania, výsledkom ktorých bolo podpísanie svadobnej zmluvy na jeseň roka 1625. V januári nasledujúceho roku sa v Berlíne konala zástupná (proxy) svadba, Gabriel sa jej priamo nezúčastnil, namiesto neho sa obradov vrátane výmeny zásnubných prsteňov zúčastnil Juraj Rákoci. Po tejto oficiálnej časti sa Katarína spolu s početným sprievodom vybrala na zdĺhavú cestu do Košíc.
Existovalo niekoľko dôvodov, prečo si Gabriel za miesto svojej svadobnej hostiny zvolil Košice. V tejto dobe v Košiciach prevažovali protestanti, k mestu mal celkovo pozitívny vzťah a pravidelne sa tu vracal. Takisto si tu plánoval zriadiť druhý dvor (po Sedmohradsku), ktorý by mal dôležitý strategický význam pre jeho vojenské výpravy do ďalších častí Uhorska. Treba poznamenať, že vtedajší predstavitelia zrejme neboli vidinou organizácie prepychovej svadobnej hostiny zvlášť nadšení. Bolo to komplikované obdobie reformácie a protireformácie a s tým súvisiacej tridsaťročnej vojny, ktorá zúrila v celej Európe, už spomínaných protihabsburgských výprav a tureckého obliehania, ktoré Uhorsko a jeho obyvateľov takmer zruinovali.
Samotnému veľmi zaujímavému priebehu svadobných osláv sa budeme venovať v pokračovaní článku na budúci týždeň.
Autor: HistoricKE