Príbeh o študentovi, ktorý sa podpálil na Václavskom námestí v Prahe pozná takmer každý, málokto vie, že jeho príklad o niekoľko mesiacov nasledoval aj mladík v Košiciach.
Sovietska invázia mala v roku 1968 mnohých odporcov. Zatiaľ, čo dav skláňal hlavu pred normalizáciou, prevažne mladí ľudia viedli rebéliu, tak ako len vedeli. Vtedy 20-ročný Ján Palach sa na protest voči okupácii verejne upálil na Václavskom námestí v Prahe. Dnes (16.1.) si pripomíname 50 rokov od tohto významného činu.
„Po auguste 1968 začala nová fáza vývoja v Československu, ktorá bola spojená s tým, čo dnes nažívame začiatok normalizácie - obdobie kedy sa moci ujalo konzervatívne krídlo komunistickej strany. Tí sa pokúšali zvrátiť pozitívny vývoj liberalizácie a demokratizácie, ktoré prebiehali. Po krátkom čase sa podarilo dosiahnuť, že občianska angažovanosť pocítila útlm. Smrť Jána Palacha bola práve reakciou na tento proces,“ predstavil historické pozadie Palachovej smrti Martin Pekár, vedúci katedry histórie UPJŠ.
Ján Palach sa obetoval v snahe aktivizovať spoločnosť, čo sa mu podarilo len čiastočne. Jeho vplyv bol limitovaný na to, v akej atmosfére sa spoločnosť nachádzala. „Napríklad jeho pohreb bol obrovskou manifestáciou, ale politický tlak v Československu bol taký veľký, že nebol priestor na ďalšiu aktivizáciu spoločnosti,“ dodáva Pekár.
Ján Palach nebol jedinou obeťou tohto typu. Vo viacerých krajinách došlo k podobným udalostiam. V Košiciach sa po upálení Palacha v apríli upálil Michal Lefčík. Mladý vojak Lefčík sa upálil na terajšom Námestí osloboditeľov. Jeho prípad momentálne nič v Košiciach nepripomína. „Ján Palach je ikonický prípad, o Lefčíkovi sa vie pomerne menej a je vnímaný viac v lokálnom kontexte. Nemáme hĺbkové poznanie jeho osobnosti ani života, čo síce neznižuje dôležitosť, ale je dôvodom, prečo sa ľudia stavali k tomuto prípadu rezervovane,“ uzavrel Pekár.
Autor: RÁDIO KOŠICE